„Muži nedovedou ocenit vlastní ženy. To přenechávají druhým.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Ako iste mnohí viete, „The Oath of Black Blood“ nie je skutočným albumom a debutom BEHERIT ako to bolo pôvodne prezentované Turbo Music, ale skôr kompiláciou, či prepojením dema „Demonomancy“ ´90 a EP „Dawn of Satan´s Millenium“ ´91. Aj napriek tomu, že materiál vyšiel bez súhlasu kapely s jedinečným obalom tohto diela, sa jedná o jedno z najnezabudnuteľnejších pohrôm barbarského Black Metalu, alebo War Metalu. BEHERIT sa zámerne vyhli druhej vlne nórskeho BM, a otočili svoj zrak skôr za Atlantik, konkrétne do Kanady a Brazílie. Spravili veľmi dobre, Black Metalu z Nórska sa rodilo vo svojej dobe strašne veľa a mnohé kapely sa na seba príliš podobali. BEHERIT začali produkovať taký chaos, že aj mnohí fans Black Metalu možno nedokázali prekusnúť toto mohutné dielo. Hudba zaznamenaná na „The Oath of Black Blood“ ani nie je skutočnou hudbou tak ako je vnímaná všeobecne v Metale. Je to doslova pohroma, hluk barbarskosti a chaosu. Primitívnosť sa tu zlučuje s demonštráciou hrôzy a povyšuje obludný hluk nad hudbu. Pritom môžem o tomto kúsku len napísať, že je jedinečné a geniálne. Samozrejme, že vychádzali z Blasphemy a Sarcofago, no BEHERIT si dokázali vytvoriť svoje vlastné myšlienky a decimáciu. Riffy sú vlastne útržkami akýchsi chorých polo harmónií, niekedy zdanlivo nesúrodých a nelogických. Je to ako divoký les, prales bez chodníkov, bez vnútorného priestoru, všetko prerastené skrz na skrz burinou, veľkými stromami a pichľavými kríkmi, jednoducho nepriechodné a nepresvetlené! Prvé demo je ešte odpornejšie než druhé EP, gitary sú čisté bahno a špina, každý normálny hudobník by povedal, že táto kapela nedokázala vtedy hrať a ani komponovať. No humor je v tom, že to všetko bolo myslené vážne a zámerne. Ak budete nahrávku počúvať pozorne a venujete jej nejaký ten čas svojho života, zistíte, že v tom pralese, predsa len nejaký ten systém existuje a v spleti tohto chaosu objavíte neuveriteľné čaro, zlo, nenávisť, zhubnú temnotu a satanské bublanie obrovského hnevu. Ak nedokážete chápať tieto veci, asi len ťažko niekedy pochopíte zmysel „The Oath of Black Blood“. Tie riffy, aj keď nemajú zmysel, sú unikátne a vo svojom štýle nenapodobiteľné! Harmónie sa otáčajú v bizarných systémoch, kde smrť sa prekrýva s krvou a prekliatím, žiaden priestor pre mystiku, či melanchóliu, len bičovanie temnotou a mučením duše a tela. Sám som sa dokázal zorientovať v ich hnusnom maraste a odhalili sa mi také detaily, ktoré si nevšimne poslucháč náhodný, alebo nezasvätený, tento štýl hudby treba chápať a poznať. Môžem povedať, že mnoho súčasných War Metalových kapiel sa starým BEHERIT nedokáže priblížiť ani zo štvrtiny, nech sú aj na omnoho lepšej hudobnej úrovni. Surovosť s akou sú skladby ako The Oath of Black Blood, Grave Desecration či Demonomancy podávané, sa dá prirovnať len k tomu, na čo ich odkazujú názvy skladieb a textová výplň v nich. EP „Dawn of Satan´s Millenium“ má o niečo konzistentnejší zvuk, jednotlivé nástroje sú o niečo zrozumiteľnejšie, no podstata chaosu a smrti zostáva zachovaná na plno. Ak by ste chceli zhudobniť mentálne a psychické pochody posadnutého, ktorý ani sám netuší, čo sa s ním deje, práve BEHERIT to dokázali! Ich hudba je peklom, alebo prechodom cez jeho najvnútornejšie útroby. Vynikajúce sú rôzne úvodné linky, kde gitara púšťa podivné tóny, atmosféra sa podobá na hnilobu a vibrácie na celosvetové zemetrasenie. Gitarové sóla nemajú nič spoločné s niečím melodickým, môže ísť o náhodnú zlátaninu momentálnej nálady Holocausta, alebo len hrubé kostry toho čo v ten moment cítil, preto vyznievajú ako amatérske pokusy o melodiku, tam jednoducho melodika nie je! Ak by do takto stavanej hudby prišli skvelé melodickejšie sóla, samotné skladby by to znížilo pod úroveň temnej primitívnosti, všetko je tak ako má byť, buďme len vďační, že trio dokázalo v určitej dobe zachytiť niečo tak mimoriadné, čo sa už nedá ani zopakovať. Vokály sú neznesiteľné, monštruózne a strašidelné šepkanie, vnútorné chrčanie či obludné dávenie zaklínadiel. Striedanie týchto polôh je zásadné a iným už nezostáva, len to opakovať po takých majstroch ako Blasphemy, Sarcofago, Corpse Molestation, alebo BEHERIT! Prehltnite to, alebo sa poobzerajte po niečom normálnom.
BEHERIT „The Oath of Black Blood“, Turbo Music, CD kompilácia´91, FIN


11/26:00/-                                                 Mortuary


http://www.beherit.fi/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]