BELIAL „Wisdom of Darkness“, Lethal Records, EP´92, FIN

Fínski BELIAL boli zvláštnou kapelou 90tych rokov, nikdy sa nestali príliš známymi, aj keď čo sa týka veľkosti, v tej dobe by sme ich mohli porovnať s kolegami Convusle, Abhorrence, Purtenance, Depravity, alebo Funebre. Tieto všetky kapely sa mierne držali za Amorphis, Demigod, Demilich, alebo Beherit, zväčša vydali len jeden, alebo dva albumy, plus mínus nejaké tie menšie nahrávky. Práve EP „Wisdom of Darkness“ si zaslúži najväčšiu pozornosť, totiž na tomto 20 minútovom materiáli dosiahli svoj vrchol po všetkých stránkach. BELIAL v tej dobe tvorili Reima Kellokoski na bicích, Jarno Koskinen na vokáloch, Jarno Antilla gitary, ale aj backing vokály, Jani Lethosaari na base, akustická gitara a Jukka Valppu na sólovej gitare. Niekedy človek len ťažko chápe ako môže niekto nahrať tak strhujúci a autenticky podaný Black / Death Metal, keď len o nejaký čas na to začnú tí istí hudobníci drhnúť Punk / Rock, alebo Grunge. No nechajme ale tieto nešváry a venujeme sa ich hudbe, ktorá podľa mňa stála a stále stojí za povšimnutie, vypočutie. EP tvorí 7 skladieb vrátane intra, ktoré má charakter iniciácie. Riffy, ktoré sa po intre na vás spustia, sú brutálne a temné zároveň, majú však zvláštny harmonický charakter. Nepovedal by som, že ide o vyslovene melodické riffy, dokonca si myslím, že väčšina vtedajších fínskych Death Metalových kapiel mala omnoho priamočiarejšie, ale aj harmonickejšie línie riffov. Zrejme to bude spôsobené pridaním Black Metalových tremol, ktoré často celej nahrávke dominujú, sú zahrané pomerne surovo a beštiálne. Osobne sa domnievam, že ak by „Wisdom of Darkness“ malo ešte nečistejší, pošliapanejší, znehodnotenejší zvuk, celkove by sa ich hudba ešte viac podobala na ich kolegov Beherit, alebo aj ranné Impaled Nazarene, no cítim tu do určitej miery aj podobnosť so starými Hypocrisy. Zvuk EP je ale celkom kvalitný, prečistený s dobrou produkciou tej doby, riffy sa dajú preto lepšie čítať a bicie znejú viac Death Metalovo. Vďaka nie tak dominantnej melodike si preto mohli BELIAL dovoliť viac zatemniť zvuk, čo by ešte viac prehĺbilo atmosféru a možno by tento 7 skladbový opus bol ešte legendárnejší. Riffy znejú ako buldozér pri plnom výkone, búrajúci vysokú budovu. Zvuk gitár je tak trochu Thrashovejší s Death Metalovým podladením, no rýchle tremolá zas vyznievajú ako Black Metal. S podobným zvukom ale aj hudbou prišli dokonca Dark Throne na ich debute „Soulside Journey“, myslím, že obe nahrávky majú určité styčné body, a komu sa páči práve debut tejto legendy, mohol by sa bez problémov zahĺbiť aj do ponurých a brutálnych vôd BELIAL. Hudba je to vyslovene riffová, gitarové partie sú dominantné, hrubé, ale dá sa to napočúvať celkom dobre, no len ťažko si budete popiskovať melódie týchto skladieb. Charakter harmónií je celkom zložitý, sú to vlastne skôr len zlepené riffy, ktoré ale dávajú zmysel. Preto by som ich skladby nevidel ako klasický Heavy Metalový princíp, chýba im úvod, jadro, záver, no i tak je to materiál pozoruhodný. Na prvé počutie, ale aj ďalšie vypočutia môže ich hudba pôsobiť nesúrodo a chaoticky, podobný princíp využívali práve Beherit. Pochváliť ale musím gitarové sóla Jukka, nehádzal ich za plné priehrštia, nachádzali sa tu skôr skromne a v kratších intervaloch, no do jeho hry vždy vniesol divokosť, tak trochu by som jeho spôsob sól prirovnal k Morbid Angel, alebo Slayer. Využíval naťahovanie strún, rôzne škrípajúce a nepríjemné zvuky, ktoré k Metalu vždy patrili. EP na to, ako je ortodoxne podané so zlovestnou a satanskou atmosférou, ponúka celkom variabilné podhubie z hudobného hľadiska. Zaujímavé sú rôzne klávesové plochy, akustická linka, menšie experimenty v rámci žánru. Zaujímavou zložkou boli aj vokály, tie sa držia na hranici Black a Death Metalu. Sú často vrstvené viacerými členmi, a špecialitou je vyšepkávanie slov, to pôsobí tak démonicky! Pozornosť si však zaslúži aj geniálny obal k EP, vždy som naň pozeral ako na zjavenie a vždy ma fascinoval. Je tak jednoduchý, no má tak magickú auru a originalitu. Zvláštna krajina s čiernym slnkom, samotné logo BELIAL sa vyníma excelentne a aj názov EP na spodnej časti je krása. Zaujímavé je, že existuje ešte druhá verzia obalu, ktorá je skôr fotkou, tu je zas ľudská ruka držiaca otočený kríž. Ak hľadáte zaujímavé diela 90tych rokov a nenatrafili ste ešte na BELIAL, je čas napraviť to.