BENEDICTION „The Grand Leveller“, Nuclear Blast Records, CD´91, UK

BENEDICTION vo svojej dobe znamenali mnoho, jedna z ikon Death Metalu 90tych rokov a jeden z ťažných koní Nuclear Blast spolu s Hypocrisy, Sinister, Dismember, Pungent Stench, Disharmonic Orchestra, Afflicted, Master, Carcass, Kataklysm, Amorphis, Brutality, Dissection, Gorefest a mnoho ďalších. Ich meno neskôr ale upadlo a dnes sú skôr spomienkou pre starších fans, ktorí zažili ich veľkolepé začiatky a už ťažko dosiahnu popularitu akú mali začiatkom 90tych rokov. BENEDICTION debutovali v roku 1990 albumom „Subconscious Terror“ a o rok na to prišli s „Grand Leveller“, omnoho prepracovanejším a dotiahnutejším štýlom, a práve tu sa začala ich sláva rapídne napĺňať. Dostávali samé dobré recenzie, fanúšikovia na ich koncertoch šaleli, proste BENEDICTION boli všade. Album „The Grand Leveller“ zaujal britským štýlom smrti, ktorý bol tak trochu odlišný od iných európskych kapiel a o amerických ani nehovoriac. O Britoch sa často hovorí, že sú konzervatívni, suchí s ich humorom a podobne, o tejto kapele a ich hudbe to ťažko povedať. Kapela vo svojich začiatkoch vykazovala zaujímavé tendencie pracovať na sebe, zdokonaľovať sa a prísť s niečím iným než hrajú dokonca aj ich krajania Carcass, Bolt Thrower, Napalm Death, Cancer a iní. BENEDICTION vsadili na ťažkosť gitár, ladili si ich dosť hlboko s tým, že na hmatníku sa ale často pohybovali aj vo vyšších tóninách čo spôsobovalo zaujímavé kontrapunkty. Väčšina Death Metalových kapiel, ktoré chceli tiež znieť ťažko, aj hrali hlboko a decimovali skôr hrubšie struny čo pôsobilo ešte viac „heavy“, BENEDICTION si našli ale svoj originálny recept. Nechceli za každú cenu ponúkať poslucháčovi len ťažké sekané riffy, ich spôsob hry bol viac dômyselnejší a prefíkanejší. Ak sa pozorne započúvam do gitár, počuť tu nielen typické ťažké zasekávané riffy, ale aj rôzne techniky tremol, zaujímavé variácie oboch štýlov, dobre kompozične vystavaných. Ich hra bola pestrá po všetkých stránkach, samozrejme neboli až tak vymakaní ako napr. Death na ich neskorších albumoch, ale aj tak bola ich gitarová práca zaujímavá a inteligentná. V harmóniách to už boli klasickejšie postupy pre Death Metal, morbídne padajúce tóny, alebo rôzne melodické vyhrávky vykazujúce um s pestrosťou melodiky, ale vždy spadajúcou pod strašidelné a pochmúrne pocity. Ako som už spomínal vo viacerých recenziách, v 90tych rokoch nebolo Death Metalových kapiel až tak veľa ako dnes, no skoro všetky stáli za vypočutie a väčšina kapiel prišla s originálnym poňatím žánru. BENEDICTION neboli žiadna výnimka, kapelu ste rozoznali ihneď, ich klasické skladby ako Vision In The Shroud, Graveworm, Opulence of The Absolute, Undirected Aggression v ktorej využili zaujímavé stopky v riffoch, Born In Fever, alebo titulná a zásadná The Grand Leveller. Tu zas využili zaujímavé klávesové chóry, tie sem tak zaujímavo sadli, že ich mohli využiť aj vo väčšej miere. Album je pastvou pre uši dnešného poslucháča a to aj nového, pretože toto je kapela, ktorú iní mohli len kopírovať, aj keď až tak veľa kopírok BENEDICTION zas nie je. Osobne sa v tomto albume priam vyžívam, vo fantastickom zvuku, identických gitarových motívoch, vlastnej melodike a špecifických vokáloch Dave Ingrama. Keď si tento majsterštych prehrávam po toľkej dobe, uvedomujem si koľko nezaujímavých a nudných kapiel je v dnešnej Death Metalovej scéne, ale je prirodzené, že to najoriginálnejšie muselo vzniknúť v tom najskoršom podhubí, kedy bolo dostatok priestoru pre originalitu a skúšanie nových vecí. Takéto znenie je už dnes aj ťažko dosiahnuť, ich zvuk mi tak trochu pripomína zvuk Bolt Thrower, ale oni zas mali inak ladené gitary, hrali úplne iné riffy a mali taktiež svojráznu melodiku v harmóniách. Obal „The Grand Leveller“ sa výborne podaril, až máte chuť vbehnúť do toho šialeného lesa odkiaľ sála červené hrozivé svetlo, kde stromy sú nočnými morami po ktorých zostali len ľudské pozostatky. Ale vbehnúť tam predsa nie je až taký problém, stačí si vypočuť znova tento klasický album a ani neviete ako, ste v hrôze a hnuse, tie pocity z 90tych rokov sa okamžite vrátia a vám len prebehnú zimomriavky zo šialenej nostalgie.