BESTIALITY „Stuck In Bestial Vision“, Old Temple, Promo CD´14, POL

Varšavskí BESTIALITY s debutom „Stuck In Bestial Vision“, ktorému predchádzal iba singel „Way of The Cross“, prinášajú porciu starého Metalu prekombinovaného s trochou moderny. Ich žáner je Black / Thrash, ale z môjho pohľadu by som tam pridal ešte aj Speed Metal. Ich riffy sú zahrané zväčša bleskovou rýchlosťou napr. ako Exciter. Na jednej strane sa zdá, že je to starý Black Thrash, čo dokazuje aj cover od Bathory - Hades, no na druhej strane je to príliš dotiahnuté, presne zahraté, príliš čistá produkcia a bicie vôbec nevyznievajú tak surovo jednoducho ako u starých metalových kapiel. Bicman hrá dosť presne a používa skôr modernejší spôsob bubnovania, aj keď používa staré tempá, na druhej strane sa vyžíva v klepačkách, ktoré so starým Metalom nemajú veľa spoločného. Taktiež niektoré riffy sú nie tak primitívne a drsné, ale skôr technickejšie a modernejšie. Ale nie v zmysle úplnej moderny, nečakajte nič Metal Corové, alebo podobne, je to proste starý metal zahratý viac extrémnejšie, viac technickejšie a hlavne s omnoho čistejším zvukom. Musím povedať, že práve zvuk ma sklamal najviac, všetko znie príliš hladko a čisto, aj keď zvuk rytmičáku je správne plechový čo jediné nahráva kapele. S postupnými počúvaniami mi prišla väčšina skladieb príliš slabá a málo chytľavá, chýba mi tu nejaký vzrušujúci refrén v skladbách alebo nejaký zaujímavý motív. Ono tie skladby sa zväčša rozbehnú ako šialené, beštiálne rýchle riffy, nápor od začiatku, ale skladby sa aj rýchlo končia. Niekedy ma napadla myšlienka že je to skôr prehliadka bleskurýchlych riffov a nie skladieb, aj keď to nemyslím zas až tak doslova. Samozrejme všetky skladby majú svoju určitú melodiku a štruktúry, len mi to príde spravené akoby narýchlo a splašene. Celý album má niečo cez 30 minút, je tu 9 skladieb včetne spomínaného coveru, čiže všetko odsýpa dosť rýchlo a ani sa nestihnete spamätať a je koniec albumu. Po vypočutí albumu vo mne BESTIALITY nezanechávajú nijak zvláštne dojmy, chýba mi taktiež atmosféra. Osobne by som použil viac záhrobný zvuk, bicie by som nazvučil basovo a rozhodne nepoužíval rýchle a presné klepačky, gitary by som viac postavil do primitívnejšej roviny a snažil sa vytvoriť viac silné skladby s použitým morbídnych harmónii. Lenže to by už zrejme neboli BESTIALITY tak ako chcú znieť oni sami. Môžete tu začuť niečo zo starých Kreator dajme tomu, niečo z Bathory, ale na druhej strane je to všetko zahraté príliš strojovo a nie až tak úprimne, ale aj toto môže niekomu sadnúť viac ako mne. Vokál sa pohybuje presne v Black / Thrash rovine, agresívny škrekot s rýchlym frázovaním, no po vokálnej stránke sa tu tiež nedeje nič z čoho by som šiel do kolien. Ak mám napísať aj niečo pozitívne, tak kapela v podstate má tento svoj štýl rýchleho Black / Thrashu a hrať samozrejme vedia, naživo to môže byť celkom nápor a môže to vyznievať celkom efektne, dokonca by som si ich na živo možno aj pozrel. Ale ako album mi tu chýba väčšiu hĺbka, dlhšie kompozície s dôrazom na atmosféru. Ku koncu ma napadá zaujímavé zrovnanie s ich švédskymi kolegami Beastiality na ktorých som písal recenziu a zbúchal rozhovor. Taktiež sa pohybujú v podobnom hudobnom teritóriu, majú podobný názov a tiež sú veľkými fanúšikmi Bathory, no ich práca je omnoho desivejšia, poctivejšia a sú omnoho viac primitívni s podmanivou atmosférou.