BESTIAL WARLUST „Blood & Valour“, Modern Invasion Music, CD´95, AUS

Druhá a aj posledná porcia BESTIAL WARLUST sa odohrala v roku 1995 a to v septembri, takže rovno si pripomíname 21 rokov od vydania tohto nehumánneho aktu. Na začiatok by som chcel spomenúť, že je obrovská škoda, že sa táto kapela rozpadla, aj keď niektorí členovia zakotvili v iných známych kapelách, no už nikdy sa neodohralo nič tak geniálne a jedinečné ako to, čo predviedli pod týmto starým menom. Album „Blood & Valour“ ani nemusíte mať nejako napočúvaný, správne čierne duše už z prvého vypočutia musia vytušiť a následne vyhodnotiť ich hudbu ako dokonalé čierne remeslo, špička žánru a fanatizmus! Keď sa tak do tejto nahrávky hlbšie započúvam, ich zvuk mi veľmi pripomína produkciu Morbid Angel na zasranom „Altars of Madness“, málokedy sa mi stalo, že by mi nejaká nahrávka aspoň produkciou pripomínala tento album, vždy niekto možno kopíroval ich riffy, ale aby tak aj zneli, to už je rarita. Rozhodne si nemyslím, že by sa BESTIAL WARLUST snažili napodobniť „Altars...“, jednoducho to vyšlo podobne, započúvajte sa do zvuku gitár, podobnosť tam určite je. Austrálčania sú hudobne ale trochu inde, do svojej tvorby vnášajú ešte viac démonických pocitov, ich skladby nie sú tak silné ako u Morbid Angel, no za to sú černejšie a bludnejšie. Oproti predošlému „Vengeance War ´till Death“ sa mi zdá, že viac pridali kovu smrti, no Black Metalový základ rozhodne zostal, stále je to čistá symbióza oboch žánrov z čoho vzniká tzv. War Metal, hudba plná nenávisti, výbuchov hnevu, devastácia, ničenie, hanobenie, rúhanie, degradácia, potupa, primitivizmus, tupá hrôza. Chlapi po vzore Blasphemy vytvorili ďalší klenot, podobných kapiel bolo v 90tych rokov pomenej, každý sa skôr snažil hrať prijateľnejší Death Metal, alebo klasický Black Metal. Album sa vyznačuje značným náporom odpudivých tremolo riffov, ktoré ale oproti klasickému Black Metalu neznejú tak „plytko“, skôr sú viac robustnejšie a rohatejšie. Napriek tejto jednoduchej rovine a dajme tomu zámernej primitívnosti, sú BESTIAL WARLUST stále „hudobnejší“ než mnohé dnešné War Metalové kapely, ktoré využívajú aj dosť Grind prvkov. To síce počuť v určitých sekvenciách aj u BESTIAL WARLUST, ale z ďaleka nie v takej miere. Riffy sú značne prepracovanejšie, no nikdy, ale nikdy nezabúdajú na abnormálnosť, animálne vyznenie a prudkú brutalitu. Preto sa môže zdať, že ich skladby sú viac chytľavé, lepšie napísané a dosahujú viac formálnosti. I napriek tomu sa snažia títo barbari držať svoju hudbu na uzde nejakej prístupnosti pre väčší počet fanúšikov, je to jednoducho masaker, ktorý nebude sedieť každému poslucháčovi hlučných odnoží. Chlapi sa dokonca vyžívajú v divokých sólach a niekedy z nich vyletia pomerne kvalitné a technicky vycibrené gitarové sóla. Vokály sú ako vždy prinajmenšom animálneho charakteru, pudové chrchlanie a zlotvorné výkriky pasujú k takémuto štýlu besnenia ako máločo, dokopy to málokto rozdýcha, príliš extrémne na počúvanie! Rytmika sa zväčša drží v divokých obrátkach, na spomalenie nie je vhodná chvíľa nikdy a z tej rýchlosti môže niekomu kvalitne zaharašiť vo veži. Album ako taký je výnimočným dielom, kultom, zakázaným besom, čírou zlovôľou, podobne ako Necronomicon. Po tomto albume kapela ešte vydala troj skladbové demo „Satan´s Fist“ rok po druhom albume a následne sa zúčastnila kompilácie „Headbangers Against Disco Vol. 1“ spolu s ďalšími beštiami Sabbat, Gehennah, Inferno. Niekedy v roku 1997 sa kapela rozpadá a členovia sa objavujú v iných, zväčša Death / Black kapelách. Možno raz nastane čas, kedy sa BESTIAL WARLUST vrátia, a možno nie...Rozhodne ale oba ich albumy stoja za vypočutie a uctievanie!