„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
S BIESY som sa po prvý krát zoznámil niekedy na jeseň minulého roka, keď som náhodou na nejakej stránke vzhliadol ich zaujímavý klip. Bola to titulná skladba Noc lekkych obyczajow, pričom klip bol snímaný ručne vedenou kamerou v nejakom poľskom meste v noci. Kamera sledovala nočné budovy, ľudí chodiacich po ulici a podobne, ale v kontexte ich hudby to všetko dostávalo akýsi mizantropický, alebo depresívny podtón. Ono keď sa pozriete na túto kapelu na Metal Archives, ako lyrickú stránku uvádzajú práve pouličný život a noc, myslím, že do Black Metalu dosť originálny a netradičný koncept. Čo sa samotnej kapely týka, vznikli v roku 2014, pričom recenzovaný titul je debutom a zároveň prvou oficiálnou nahrávkou, že je na to priskoro? Určite nie, táto kapela totiž nie je niečím novým čo sa týka skúseností hudobníkov, nájdeme tu zmesku ľudí z rôznych kapiel ako Outre, Massemord, Odraza. Sú to síce len dvaja maniaci, no myslím, že tento výčet je viac než všehovoriaci. Hudobne sa jedná skôr o experimentálny a poriadne náladotvorný Black Metal s presahmi k avantgarde. Pokiaľ ste sa už stretli s menami ako Outre, Odraza, Mord´a Stigmata, Cieň, Furia, Kriegsmachine a podobne, určite budete v obraze. Každý kto sa zaoberá poľskou BM scénou určite vie, že práve tieto kapely tam tvoria akúsi novú vlnu, nahliadajú na žáner inak, skoro vôbec sa vyhýbajú ovplyvneniam prvej a druhej vlny a najviac sa sústreďujú na najnovšiu tretiu. Príde mi to ako akási zmutovaná verzia kapiel ako Svartidaudi, Misthyrming, Sinmara, alebo DSO, no v trochu inej polohe. Tieto kapely sa nesnažia o kopírku, ale snažia sa z toho vytvoriť niečo svojské a originálne. Nepoužívajú až toľko prvkov z disonancie a atonality, ale pridávajú skôr bizarnosť, melanchóliu, avantgardu. Presne toto všetko zhudobňuje aj BIESY. Napr. prvá skladba Každego dnia sa celá nesie skôr v stredne pomalších tempách, atmosféra je postupne a dramaticky budovaná, akoby stále rástlo napätie a úzkosť, neistota a strach, všetko je zamerané na vnútorné hlboké pocity. Skladba hneď po nej nasledujúca je už omnoho drvivejšia a rýchlejšia, W krew vám preláme hnáty, lenže aj tu príde na pomalšie zádumčivejšie a dramatické momenty, v kombinácii s tými rýchlymi sa tak jedná o zvláštny kontrast a takto sa to prelína celým albumom. Riffy sú často hrané skôr citlivejšie, hrá sa často na spodných stredných až tenkých strunách čo pre niektorých ortodoxných fans, vyžívajúcich sa len v rýchlom a agresívnom prístupe, môže predstavovať neortodoxnosť a zmäkčenie. Lenže tie rýchle a technickejšie riffy sú zas priamym odkazom na pravý Black Metal. Harmónie sú veľmi chytľavé a melodické, no z melodiky, ako som už spomínal, ide skôr beznádej, temnota, úzkosť, je to taká skôr psychologická temnota než okultná, alebo zlá, no v podstate ide tiež o negatívny spôsob. Môže byť celkom zaujímavé si dať túto hudbu do prehrávača a prejsť sa nejakým väčším mestom, napr. o 2hej ráno, stretávať neznáme tváre v kapucniach, sledovať rozsvietené výklady, pozerať do tmavých okien, ale občas aj do rozsvietených, kde vidno blikať telky, alebo vidieť siluety postáv, nočné svetlomety automobilov, nočné pútače, postávajúcich fajčiacich ľudí, prejsť až na vlakovú stanicu, ktorá je dolu zatvorená, no hore sledovať mokrý asfalt a lesk vody po daždi. Presne tieto pocity z počúvania albumu mám a myslím, že niečím podobným sa BIESY aj inšpirovali, že to nepatrí priamo do Black Metalu? Veď sa ani až tak o ortodoxný BM nejedná, no má najbližšie k nemu, takže si vyberte. Hudobne sa však jedná o kvalitu, ktorú určite docením, viem si predstaviť ísť napr. na koncert tejto, alebo podobných kapiel, nasať tú tmavú atmosféru a ak by do odchodu ranného vlaku zostávalo pár dlhých hodín, využiť ich práve na prechádzku neznámymi lokalitami, proste ísť kam vás nohy zavedú, do čo najdivnejších miest, tým viac to umocní vaše vnútorné pocity. Skladby sa pohybujú v celkom dlhých intervaloch, od najkratšej, ktorá má necelé 4 minúty, až po najdlhšiu 11:29. Možno by som ich hudbu sčasti mohol označiť aj termínom Post Black Metal, ale nie v pravom slova zmysle, určite však treba hľadať inšpiráciu aj v týchto teritóriách. Album sa dosť dobre počúva, rýchlo sa vstrebe do podvedomia, má kvalitný moderný zvuk s dôrazom na čistotu, ale aj drsnosť, jednoducho podarená záležitosť.
BIESY „Noc lekkych obyczajow“, Third Eye Temple, CD´17, POL


6/42:11/ 8,25                                           Mortuary


https://biesy.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]