„Nikdy se nesměji nejlépe. Bojím se, že by to mohlo být naposledy.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
BLOOD CEREMONY je kanadská occult Rocková kapela, ktorá sa rozhodne vezie na vlne nových kapiel tohto typu. Tento žáner zažíval svoje najúspešnejšie obdobie niekedy v 60tych a 70tych rokoch, neskôr ustúpil do úzadia, no za posledné roky sa kapely typu Coven rozrastajú ako huby po daždi. Mnohé sa snažia prísť aj s novými technológiami či vylepšeniami, iné sa zas snažia čo najvernejšie napodobniť sound klasických kapiel, štylizované logá, dokonca aj oblečenie ako zo 60tych rokov. Nevidím na tomto návrate nič zlé, práve naopak, je zaujímavé počuť dnešné kapely ako sa snažia tento žáner obnoviť, zrenovovať, či znovu s ním zoznámiť mladšie publikum. Páni a dáma z BLOOD CEREMONY tento rok vydali svoj už štvrtý album „Lord of Misrule“, nanešťastie som ich predchodcov vôbec nepočul, no novinka ma viac než príjemne prekvapila. Zvukovo sa snažia priblížiť starým kapelám, čo sa im aj celkom darí, samozrejme tá pôvodná špinavosť a „nedokonalosť“ zvuku sa už autenticky príliš zachytiť nedá, no i napriek tomu sú BLOOD CEREMONY celkom zaujímavým zjavom a vydať tento album niekedy v čase boomu žánru, možno by z nich bola dnes cenená a veľká kapela. No i dnes majú títo čarodejníci čo ponúknuť, ich hudba má v sebe rozhodne to pravé okultné fluidum a atmosféru rokov spomínaných. Čo je ale podstatné, pre takúto hudbu treba vedieť hlavne komponovať a napísať silné riffy, skladby, musí to byť rozhodne zaujímavé aj po vokálnej stránke. Všetko toto BLOOD CEREMONY spĺňajú. Dá sa povedať, že čo skladba, to zaujímavý trip, skoro každá skladba je v niečom odlišná, nespadajú do kategórie kapiel, kde sa celý album skoro v ničom nemení. V ich hudbe sa stretáva psychadelia s Rockovou razantnosťou, ale aj folkovými prvkami, tie sa vyskytujú hlavne z flauty, ktorú má na starosti vokalistka Alia. Podobnosť s Jethro Tull určite nie je náhodná, som si viac než istý, že sú touto legendou ovplyvnení, z jej hry cítiť úctu k tejto legende a príde mi to ako dobrý nápad. Alia ovláda flautu veľmi precízne a dosť napodobňuje štýl Iana Andersona, ale to vôbec nevadí. Jej hlas v BLOOD CEREMONY je pôvabný a nepôsobí zbytočne goticky gýčovo či prehnane operetne. Spieva úplne prirodzene, zbytočne nezachádza do výšok a pocit z jej hlasu je fakt autentický, akoby som počul nejakú dobrú speváčku zo 70tych rokov. Flauta je vždy dobre a umne zakomponovaná do silných gitarových momentov, jej hra je aj technicky náročná. Album sa veľmi dobre počúva, prirodzene odsýpa a na konci máte vždy chuť si „Lord of Misrule“ pustiť znova. Za to môžu perfektne napísané skladby so silnými refrénmi a zaujímavými inštrumentálnymi výkonmi. Mňa osobne najviac uchvátila druhá skladba Loreley, kde snáď pospájali všetky svoje typické prvky a skladba sa tak stala pre mňa akousi hymnou kapely. Ale ani ostatné skladby nezaostávajú kvalitatívne. Hudba tohto telesa si drží zvláštnu agresívnu formu, samozrejme nejde o Metalový žáner, ale zo svojej surovosti dokážu vyžmýkať určitú drsnosť a drzosť. Skladby sa rytmicky pohybujú na rôznych úrovniach, od rýchlych až po pomalšie, napr. Half Moon Street. Nikdy som pri počúvaní BLOOD CEREMONY nepocítil nudu alebo sklamanie, dokonca ani taká hippisácka Flower Phantoms nepôsobí zradne alebo mdlo, skôr naopak, príjemne dokázala nadviazať napr. na takých Jefferson Airplane. Textovo je kapela orientovaná od klasických hororových snímkov, cez mágiu, čarodejníctvo až po okultizmus. Okrem flauty kapela využíva aj organ či hammond klávesy, všetko je samozrejme dokonale v tradícii starých kapiel. Za mňa je zatiaľ „Lord of Misrule“ najlepším albumom tohto roka v danom žánri.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
BLOOD CEREMONY „Lord of Misrule“, Rise Above Records, CD´16, CAN


9/44:14/ 9,25                                            Mortuary


https://www.facebook.com/bloodceremonyrock/