BLOODCUT „The Old Cemetery Stories“, Support Underground promo CD´17, SK

Duo BLOODCUT patrí medzi tie najčerstvejšie Death Metalové záseky na Slovenku za poslednú dobu, už pred tým som sa ale vyjadroval, že so slovenským Death Metalom to nevidím nijako dobre. Kapely buď kopírujú nejakú veličinu žánru, alebo vznikne úplné nič, ktoré sa ani nikam neposúva. Preč sú časy kapiel, ktoré v 90tych rokoch tvorili skutočný slovenský Death Metal a úžasnú hudbu. Nadviažu BLOODCUT na staré tradície a ukážu sa v tom najlepšom svetle? Nebol by som si tým tak istý, to čo sa mi na týchto Martinčanoch najviac páči je to, že sem nepresadzujú žiadne brutal Deathové postupy a znejú tak, akoby som to nazval, nie slovensky. Mám na mysli tak ťažké riffy, výraznú basu a pocit z ich produkcie. Najskôr ma tento fakt dosť potešil po prvom počúvaní, no teraz keď už mám „The Old Cemetery Stories“ v ušiach, príde mi ich nahrávka polovičná. Za veľa samozrejme môže bicí automat, ktorý aj keď je efektívne naprogramovaný, jeho zvuk a presnosť zabíja to, čo by mohlo byť aspoň trochu dobré. Samozrejme priekopníci bicieho automatu sú Mortician, ktorí ale boli tak výnimočne chorobní a do veľkej mieri aj originálni, že teraz používať automat mi príde nezaujímavé. BLOODCUT mi prídu ako polovičná kapela, v podstate ani nepotrebujú skúšobňu, všetko sa dá nahrať do počítača a je z toho taká izbová kapela. Neviem či je to takto aj v prípade BLOODCUT, no dnes je veľa kapiel podobného razenia. No i tak, ak by bol skladateľ veľmi dobrý muzikant, mohol by túto bariéru preklenúť a nahrať naozaj zaujímavé riffy a vytvoriť patričnú atmosféru pomocou divných, alebo strhujúcich atmosférických prvkov. Je počuť, že BLOODCUT sa snažia vytvoriť niečo chorobné a hororové čo sa určite počíta, no všetko to zabíja spomínaný automat a čistá produkcia. Z automatu stále cítiť umelosť a dokonale presné údery či rovnaké zvuky činel. Riffy sú pomerne jednoduché, buď prevláda sekanie, alebo tremolová technika, samozrejme vyskytnú sa tu aj iné riffy, ale ako celok je to skôr slabé. Nahrávali sa dve gitarové linky, ktoré miestami hrajú veľmi podobné témy a inokedy sa zas pokúšajú vytvoriť dve rozdielne témy, ktoré ale nie vždy k sebe dobre pasujú. Kompozične nejde o žiaden zázrak, myslím, že BC ani nechcú prísť s niečím novým, pohrávajú sa so starým tradičným Death Metalom, ale kompozične mi to príde kostrbaté a nesúrodé, aj keď na prvý pohľad všetko k sebe pasuje. Riffy by mohli mať k sebe lepší súvis, ale na druhú stranu musím uznať, že niektoré linky majú určité morbídne cítenie a zvláštnu melodiku. Je škoda, že zvuk je tak čistý a syntetický, nemôžem sa stále zbaviť pocitu onej umelosti počítača. Ak by sa použila prirodzenejšia produkcia s reálnymi bicími a malo by to skôr zvuk skúšobňového charakteru, dosiahli by viac atmosféry a prirodzenej brutality. Ja by som sa nebál dokonca použiť do takejto hudby ani morbídne klávesové chóry, temne sa lesknúce v pozadí. Samozrejme nie do každej skladby, ale len občas do pozadia, alebo iný druh klávesov, efektov. V tomto mi príde o niečo lepšie ich demo „Remains of The Deceased“, ktoré je súčasťou albumu. Zvuk je dosť podobný novým veciam, ale je o niečo zaujímavejší a dokonca aj skladby z neho sa mi zdajú lepšie, napr. Cemetery Party kde dobre šliape frázovanie vokalistu. Nie som si istý, či si kapela vytvorila svoj vlastný štýl Death Metalu, to čo pre nich hrá do karát je zas to, že priamo nekopírujú nejakú Death Metalovú veličinu, je tam skôr všetko, alebo nič. Obal „The Old Cemetery Stories“ je celkom zaujímavý a korešpondujúci s textami a atmosférou BLOODCUT, no zadná strana digipacku sa mi páči ešte viac. Na jednej strane je to druh Death Metalu, ktorý na Slovensku hrá málokto, na druhej strane to chce ešte veľa skúseností.