BLOOD INCANTATION „Interdimensional Extinction“, Dark Descent Records, EP´15, USA

Nie s najoriginálnejším názvom prichádzajú colorádski BLOOD INCANTATION, ale ani s najoriginálnejšou hudbou. Zrejme vám tento názov veľa nevraví, ide o celkom mladú kapelu, na ktorej je sympatické, že sa hneď nevrhajú na plný album, ale budujú svoju pozíciu stupienok po stupienku, z dema k demu. Na konte majú už tri demá a toto EP, ktoré vyšlo na 12´´ vinyle. Celé to obsahuje štyri skladby, nie úplne nové, totiž všetky skladby pochádzajú z predošlých dem, takže je to vlastne aj taká kompilácia. Znovunahratá so snáď lepším zvukom. Hudobne je to komplexnejší Death Metal na spôsob Demilich, Timeghoul a Death. Dôraz je kladený na zvrátené harmónie, ale aj čudné disharmónie, tieto dve línie sa nám pekne prelínajú a vytvárajú charakteristický obraz ich hudby. Super na tejto kapele je to, že nehrajú švédsky Death Metal ako milión iných kapiel, ani nejdú v stopách klasických veľkých kapiel. Samozrejme aj oni čerpajú zo spomínaných kapiel, hlavne teda Demilich a Timeghoul, čo sú kapely viac neznáme a dosť originálne. Melodika je počas celého materiálu dosť bizarná, často ulietava do psycho roviny, grotesknej ohavnosti, ale máme tu aj klasickejšie harmonické postupy, to vtedy, keď sa snažia zaradiť nejaký ten riff od pána Schuldinera, ale takýchto momentov je tu veľmi málo, napr. v druhej skladbe Obfuscating The Linear Threshold. Tu nájdete túto pasáž v druhej polke skladby, tá prvá je ale možno najbizarnejšia zo všetkých. Začiatok veľmi pripomína zdeformovanú harmóniu od Demilich, postupne sa skladba začne rozvíjať, kúzlenie na basgitare, slušné bicie manévre, neskôr sa v skladbe vyskytnú až Jazzové sekvencie s akustickou gitarou, jazzovou basou a rytmom, lenže tento úsek je veľmi krátky. V tomto Jazzy vstupe začujeme aj hovorené slovo a celé to vyznieva dosť avantgardne. Myslím, že práve v tejto skladbe chlapi dokazujú všetky svoje schopnosti a skúsenosti, napratali tam toho fakt dosť. O hudobných výkonoch nie je pochybností, obaja gitaristi sú zruční a nerobí im problém ani technické sólovanie, rýchle zmeny riffov, variabilita a napokon ani kompozícia nezaostáva. Ako som už spomínal, basgitara je zahratá tiež veľmi zručne a predpokladám, že chlapík, ktorý ju nahrával, by nemal problém hrať ani moderný Jazz. Taktiež pochvala ide k bicmanovi, vie sa dobre prispôsobiť celej tejto záhadnej divnosti a predvádza zaujímavé kreácie na rôzne témy. Vokál je dávivý a strašidelný, ako inak na spôsob Demilich, ale taký level ešte Paul Riedl nedosiahol. Druhou najzaujímavejšou skladbou z môjho pohľadu je trojka Hovering Lifless, začínajúca patrične šialene, najatmosférickejšia manifestácia obludnosti, najtemnejšie riffy a dôkaz, že chlapi dokážu vytrieskať z techniky odpudivú dychberúcu hrôzu. Svoju úlohu v tomto momente znova zohráva čudne sa vykrúcajúca basa s elektrickou akustickou gitarou, v pozadí sa nachádzajú divné pazvuky a do toho všetkého Jazzy bicie a šepot. Aj v tejto skladbe sa nachádzajú mierne Jazzové úseky, ale chlapi sa ich sem nesnažia vtesnať preto, aby machrovali, verím, že ak by chceli, dali by sem dlhé komplikované variácie. Snažia sa len letmo naznačiť a oživiť to a aj pomocou tohto dokážu definovať makabróznosť. Z hudby BLOOD INCANTATION tryská niečo vedeckofantastické, tieto pocity mám aj pri už spomínaných dvoch kapelách. Navyše tu cítim sférickú transcendentálnosť, vesmírne hĺbky, pritom textovo sa opierajú o sumerskú mytológiu. Na jednej strane je škoda, že tak veľmi vychádzajú z už existujúcich kapiel a týmto im vzdávajú hold, na druhej strane treba uznať, že sa snažia pridať niečo navyše. Aj keď som hudbu tohto telesa opisoval ako dosť komplikovanú, nie je problém si ju napočúvať, pretože chlapi to vedia spraviť zaujímavo, chytľavo a v tom je tiež celkom slušné umenie.