BOMBS OF HADES „Atomic Temples“, War Anthems Records, CD´14, SWE

Od kapiel typu BOMBS OF HADES ťažko očakávať niečo prekvapujúce, keď je už nový album na obzore, každý kto sa aspoň trochu vyzná, si predstaví zas ich typickú produkciu, špinavú, hnusnú, neučesanú. Veru presne takto sa dá charakterizovať aj novinka „Atomic Temples“, len sa mi zdá, že tej Punkovosti a Crustovosti je tu o čosi viac ako tomu bývalo pred tým. Skladby majú jednoduchú našlapanú rytmiku s kostrbatým Punk tempom a do toho švédsky chrastiaca gitara často s grindovým riffom a jednoduchým refrénom, neviem čím to je, ale podobné kapely ma začínajú už unavovať. Zaujímavé je, že v kapele pôsobí napr. Jonas Stalhammar, ktorý pôsobil v kultových švédskych kapelách ako God Macabre alebo Utumno! Už len z tohto zamrazí, ak by sa hudba BOMBS OF HADES pohybovala v mantineloch takýchto kapiel, určite by som sa zalizoval až za ušami, no tento Crust / Death / Punk sa stáva akýmsi trendom hlavne vo Švédsku, podobne nudne na mňa pôsobí aj posledný album Miasmal. Ďalším zaujímavým členom je rozhodne Magnus Forsberg, ktorý dokonca účinkoval v progresívnejších Tribulation! No jeho odkaz tejto kapely tu veru nenájdete. „Atomic Temples“ je postavený na tom Punkovom Death Metale a už vidím na koncertoch ako sa mnohí fans bavia pod pódiom, skáču, sáču sa, proste dobrá nálada. Tento žáner mi aj príde taký odľahčený a zábavný, nie každá Death Metalová kapela sa musí brať úplne vážne a vzývať starobylé mŕtvoly z cintorínov, aj keď čo sa týka textov, tak tu máme práve tieto témy. Hudobne sa však atmosférou k ním nepribližuje. Zaujímavou skladbou je preto práve úvodný track Atomic Temples, táto vec trvá na počudovanie cez 11 minút a dosť sa odlišuje od tých ostatných. Predchádza jej zvláštna ambientná inštrumentálka Crawling Wind / The Tyrant Embrio. Skladba začína viac ťažšie a obskúrnejšie za doprovodu kláves a pomaly sa rozbieha ťahavým tempom, myslím, že tento song je najmetalovejším kúskom albumu a obsahuje najmenej Crustových a Punk elementov. Dokonca aj rytmika je tu menej rozhodená a melodika je konzistentnejšia aj keď sa dosť často opakuje. Postupne sa všetko rozkýva, pridá na rýchlosti a drive, dokonca aj sóla sú viac metalovejšie. Približne v polke skladby ale príde prekvapenie v podobe prechodu na akustickú gitaru a melódie zahratej na flaute, to sa mi hneď až veriť nechcelo čo počúvam. Pridávajú sa klávesové zbory a atmosféra konečne stúpa hore, niečo podobné použili BOH aj na debute „Chambers of Abominations“ v skladbe The Horror Insanity. Zaujímavé, že aj po tejto lyrickejšej a temnejšej pasáži prichádza zaujímavý a šialenejší riff, celkove sa táto skladba tak vymyká z tohto albumu, až sa mi veriť nechce. Jednou z najlepších skladieb, keď nepočítam Atomic Temples, je Omens, no tá trvá len niečo do dvoch minút. Album ako taký vôbec nie je zlý, len mi nesadol po pocitovej a žánrovej stránke, pre mňa sú vo Švédsku omnoho zaujímavejšie kapely, ale ten, koho zaujíma práve tento špinavý a hrdzavý Death Metal na švédsky spôsob, určite bude spokojný.