BLAZE OF PERDITION „Conscious Darkness“, Agonia Records, CD´17, POL

BLAZE OF PERDITION boli už zo začiatku celkom rešpektovanou kapelou, aj keď ich mnohí dosť prirovnávali k Watain. Po nehode, o ktorej už každý dobre vie, a aj to, že dosť ovplyvnila ich novú tvorbu, sa snáď ani nemusím zmieňovať, predošlý zásek „Near Death Revelations“ zožal skvelé ohlasy a kapela tak nastolila nový poriadok. Dnes v roku 2017 tu máme úplne nový album „Conscious Darkness“, ktorý by mal ukázať, či predošlé okultné dielo nebolo len náhodnou trefou do čierneho a či dokážu rozvíjať svoju novú tvorbu a či si udržia svoju úroveň. Už pri pohľade na počet skladieb, ktorých je 4 a časomieru, ktorej dĺžka číta cez 43 minút, musí byť každému jasné, že znova pôjde o experimentálne dielo, možno ešte rozsiahlejších rozmerov ako „Near Death Revelations“. Prvé počutia ma nechali trochu chladným, musel som si zvykať na ďalšie riffy a harmonické vyhrávky, ktorými je celý album priam popretkávaný. „Conscious Darkness“ nadväzuje priamo na svojho predchodcu a posúva ho ešte ďalej, dlhočizné skladby budú určite previerkou pre mnohých fanúšikov, ale myslím, že na svoje si prídu predovšetkým fans moderného okultného Black Metalu, než stará škola. A Glimpose of God je 11 minútová atmosférická zblúdlosť, ktorá nás vedie do čiernych sfér agonického trýznenia, ale aj melancholických polôh a kompozične dobre poskladanej štruktúry jednej skladby. Je úplne harmonická bez disharmonických prvkov, melodika je ako namaľovaný obraz, číra a bohatá na rôzne odtiene hlavne tmavých farieb, všetko dobre spolu súznie a nadväzuje, riffy majú plný tok a v každom okamihu sú plnohodnotne podané. Skladba má svoj vývoj, aj keď harmónie sú celkom podobné, temnota sa valí počas celej plochy, hudba je tvorená čistými emóciami a silným zápalom pre košatú kompozíciu. Druhá Ashes Remains je najdlhšou a možno najprepracovanejšou skladbou celého albumu. Jej dĺžka presahuje 15 minút a to je už celkom silné sústo, no tejto besnosti to vôbec neuberá na temnej kráse. Povedal by som, že ide zároveň o najsilnejšiu skladbu, už prvý riff vás ovalí mohutnou epickou vlnou, no keď sa do tejto témy oprie melodické gitarové sólo, zostanete stáť v nemom úžase. Podobné parádičky si BOP dovolili už viac krát aj na predošlom albume. Melodicky je Ashes Remains dosť chytľavá a pútavá, obsahuje mnohé tempá, od pomalších epickejších až po rýchle drviace, kedy si prídu na svoje aj vyznávači klepačiek. Tie tu samozrejme nepasujú ako päsť na oko, ozvučenie bicej sady je skôr jemnejšie, je to prispôsobené gitarám, ktoré tiež neponúkajú žiadne extrémy, tu treba aby gitara vyznela v plných harmóniách pre dosiahnutie čo najlepšieho atmosférického efektu. Celkove je zvuk novinky citlivejší a jemnejší oproti „Near Death Revelations“, na druhej strane mu nechýba obrovský nádych temného burácania, všetko dokonale počuť a basové linky sú prekliato uhrančivé. Počuť ich počas celej doby hracieho času, pri takomto zvuku basu rozhodne neprepočujete, jej priestor je veľký a pôsobivejší ako pri agresívnejšom prístupe, kedy ju často počuť len v určitých technickejších sekvenciách, alebo vôbec. Skladba v druhej polke upadne akoby do kómy, prichádza až Art Rockové blúznenie, psychadelia, zvoľnenie, plne korešpondujúce s celkovým konceptom piesne. Táto pasáž je pre BOP celkom nová a ešte experimentálnejšia než čokoľvek čo doteraz vytvorili, v pozadí sa skvejú pochmúrne klávesové linky a vokál je skôr hovoreným slovom, atmosféra dosahuje ešte silnejší charakter. Okolo 12tej minúty sa zdá, akoby skladba mala skončiť, ambientná zvuková stena poskytuje záverečné myšlienky, no gitara zabrúsi do strún a následne prichádza vyvrcholenie celej ságy, takto sa hrá moderný Black Metal poľskej školy. Weight of The Shadow je predposlednou kompozíciou, úvod je zahalený tajomstvom, riffy sú mysteriózne, možno trochu rozpačitejšie oproti predošlej skladbe, no má to svoj význam a dôvod. V tejto skladbe je najviac napätia a dramatického vypätia, a to nemyslím v zmysle, že v predchádzajúcich skladbách by chýbali, len tu ich je o priehrštie viac a skladbe to náramne svedčí. Druhá poloha skladby je viac agresívnejšia a drvivejšia, rýchlosť v riffoch je prudérna a technické bubnovanie Vizuna je perfekcionistické, ako inak. V polke sa skladba konštrukčne láme na zaujímavé obrazce avantgardy, technickejšie riffy, viac variability, no atmosféra je stále zhmotnená na plný úväzok, šialenstvo prekračuje hranice bez toho aby narušilo harmonickú celistvosť. Koniec patrí ďalšiemu vyvrcholeniu, stále cítiť, že kapela sa neustále posúva a učí, neviem prečo mám pocit, že na ich ďalšom albume bude stále viac takýchto experimentov. BOP dokazujú, že BM je dnes omnoho kreatívnejší než Death Metal, ktorý už akosi uviazol v slepej uličke a už len sem tam vystrčí rožky v progresivite a novátorstve. Posledná Detachment Brings Serenity je skvelou bodkou uzavierajúcou tento epický a melancholicky temný opus umelecky prevedeného Black Metalu.