BROKEN HOPE "Omen of Disease", Century Media Records CD ´13, USA

Návraty starých legendárnych kapiel po mnohých rokoch sú vždy riskantné. Niektorí sa vyberú cestou najdôveryhodnejšieho priblíženia sa starej tvorbe, druhí sa snažia zase prísť s niečím úplne novým. Ak sa vrátia, kritizujú ich že nepriniesli nič nové, a ak natočia niečo nové, zase ich kritizujú že už nie sú tým, čím bývali. Samozrejme toto nie sú jediné 2 cesty, medzi nimi je ešte mnoho ďalších. Záleží len na kapele, ktorú si vyberie. BROKEN HOPE sa vydali komplikovanou cestou, niečo zostalo z minulosti, ale väčšina materiálu sa pohybuje na novom území. Celkom dobrá voľba, ale na novom území majú zase veľa ďalších možností a ciest akým smerom sa vybrať. Ak sa k tomu pridajú veľké zmeny v zostave, dopadne to tak ako táto novinka. Zo staršej zostavy zostal len gitarista Jeremy Wagner a basák Shaun Glass, zvyšok doplnili noví členovia a to sa odrazilo aj na hudbe. Neľahkú úlohu nahradiť Joe Ptaceka si zobral na plecia Tom Leski (GORGASM), za bicie zasadol Mike Miczek a druhú sólovú gitaru obstaráva Chuck Wepfer.
Točilo sa v dvoch rôznych štúdiách, bicie v Belle City Studios a všetko ostatné v Mercenary Digital Studios. Mix zase namiešal slávny James Murphy v Safehouse Production, čiže výsledkom je najčistejšie a najmodernejšie znejúci album BROKEN HOPE. Ich diskografia sa dá rozdeliť do niekoľkých kapitol, prvé dva albumy boli čisté gore brutality. Ďalšie tri sa vrhli mierne technickejším smerom, ale stále si držali potrebnú dávku chorobných feelingov. No a posledná kapitola odštartovala týmto CD, kde sa bohužiaľ už nadobro vzdali atmosféry. BROKEN HOPE boli vždy typickí svojim nedokonalým, špinavým zvukom, ktorý už sám o sebe má zvláštnu auru a to nehovorím o morbídnych melódiách a sólach. Nielen že sa ich zbavili, ale aj zvuk vyčistili, čím sa zbavili väčšiny svojej originality. Na novinke sa totiž vybrali po stopách iných kapiel, čím zapadli viac menej do zástupov väčšiny. Zmenilo sa všetko, od vokálu cez zvuk až po kompozíciu. Tom Leski má síce dobrý guttural, do GORGASM sa hodí dokonale, ale zďaleka nie tak špecifický ako Joe, je to len taká polovičná náhrada. Niektoré kapely majú totiž tak špecifického vokalistu, že sa jednoducho nedá nahradiť, napr. ani Glen Benton by sa nedal nahradiť, už by to nebolo ono. Čo sa týka kompozície, zjednodušili štruktúry, zrýchlili a skrátili skladby, väčšina sa pohybuje v rozmedzí 2-3 minút. V kombinácii s čistejším zvukom to nie je najlepšia voľba, toto je už čistý groove Death Metal určený čisto na koncertné vybláznenie. Kedysi boli štruktúry viac premyslené, náročnejšie, každá skladba sa svojou atmo snažila vyjadriť obsah textu. Dali sa ľahko rozoznať medzi ostatnými vďaka netypickým pomalším úsekom s morbídnymi náladami, zvláštnej rytmike, alebo štýlu spevu, z tej originality zostali fakt len omrvinky. Na koniec materiálu znovu nahrali skladbu Incinerated z debutu a pridali dva živáky Grindbox a He was Raped zo San Franciska.
Na jednej strane sa BH posunuli vpred, ale či správnym smerom, to by som už tak jednoznačne netvrdil. Počuť tu typické postupy kapiel ako SUFFO, DISGORGE, INTERNAL BLEEDING a mnohých ďalších. Sú to síce všetko kvalitné bandy, ale BROKEN HOPE majú, resp. mali na viac než len nasledovať iných, z lídra sa stal takmer nasledovateľ. Vybrali sa tou jednoduchšou cestou, čo im možno zaistí priazeň mnohých fans, ale na druhej strane zase stratili tých starších. Album je venovaný zosnulému Joemu Ptacekovi. Podobne ako v prípade GORGUTS, aj BROKEN HOPE je prekliaty viacerými úmrtiami členov kedy Joeho tento rok nasledoval Ryan Stanek (drums).