BRUTALITY "Sea of Ignorance", Repulsive Echo Records CD´16, USA
8/39:41/ 9 Mortuary
https://www.reverbnation.com/brutalitytheband
8/39:41/ 9 Mortuary
https://www.reverbnation.com/brutalitytheband
BRUTALITY sú už nezameniteľne tu, ako sýrski migranti v Európe, haha, trochu humoru na začiatok. Po tom, čo sa znova dali títo maniaci dokopy, priniesli EP „Ruins of Human“ v roku 2013, dve skladby o časomiere 14:01. Keď si tento materiál spätne púšťam, príde mi ako pokračovanie „When The Sky Turns Black“ a „In Mourning“ plus niečo navyše. Niektoré riffy, hlavne v prvej skladbe, mi prišli už trochu experimentálne a nie príliš v tradíciách starých Brutality. Celkove mi tento materiál pripadal trochu zvláštne, aj keď je to bez mihnutia okom klasické Brutality, ten ich rukopis je neprehliadnuteľný. Zvukovo to už bolo trochu inde, prišlo mi to dosť moderné a čisté. Preto som sa trochu obával čo nám novinka „Sea of Ignorance“ prinesie. Pri prvej skladbe Sea of Ignorance som ale zrejme prešiel časovým tunelom a ocitol sa naspäť v roku 1993. Riffy tak podobné „Screams of Anguish“, že som neveril vlastným ušiam. To, čo sa mi na Brutality vždy páčilo, je, že sa nevyhýbajú sólam, práve naopak, snažia sa nimi obohatiť riffy ako to len ide. Vo všetkých skladbách dodržiavajú minimálne dve sóla a nie krátke, to kapelu usvedčuje z dobrého hráčskeho potenciálu a chuti hrať skutočnú nezameniteľnú hudbu. Riffy sú do detailu prepracované, melodické v rámci klasického Death Metalu a harmonizujúce so spodnými riffmi. Ich spôsob Death Metalu je mierne technický, nesnažia sa to podať tak vehementne ako Atheist (nič proti Atheist!), len techniku tak dokonale začleňujú do prirodzenej kompozície, že nevyznievajú ako technický Death Metal, ale ako klasická Death Metalová paľba s technickým pozadím. Skladby sú všeobecne veľmi dobre napísané a jednotlivé melodické linky sami lezú do uší, pritom melodika nie je vôbec otravná, skôr každým posluchom rastie a rozpína sa. Gitarovo je všetko dobre načasované, sóla prichádzajú veľmi prirodzene a vytvárajú tak ešte zvláštnejšiu atmosféru ako základné motívy. Dobrým príkladom je napr. začiatok Tribute, úvodný riff je tak melodický, že vás udrie priamo do tváre a hneď naň nadväzujú skvelé sóla, skladba sa postupne kľukatí, spomaľuje, zhutňuje, mení dynamiku a tempo, aby zas triumfálne vyrazila do rýchleho útoku. Tu vidno ako sú títo Američania zdatní hudobníci a skladatelia (hlavne Jay). Ten vie z Death Metalového riffu vystrúhať atmosférické peklo ako málokto, dáva harmóniám ďalšie rozmery a jeho silnou stránkou sú dve harmonizujúce linky, kedy jedna je položená o niečo vyššie a vytvára tým neskutočné pocity. Ďalšou typickou črtou jeho hry je striedanie rýchlych tremol so zasekávanými ťažšími riffmi, tu sa tiež ukazuje ako skúsený skladateľ, pretože v tomto tkvie jeho jedinečnosť a originalita. Už len z tých riffov vám bude vždy jasné, že počúvate Brutality. Nejde nevyzdvihnúť prácu Jeffa na base, síce jeho nástroj vytŕča pred gitary len tu a tam, no v týchto okamihoch si uvedomujem ako brilantne ovláda štvor strunovku a akú záslužnú prácu odvádza. Jedným z najlepších songov zo „Sea of Ignorance“ je pre mňa Barbarically Beheaded, tá je akoby odrazom ich najlepších možností a schopností. Cover od Bathory Shores In Flames pôsobí u Brutality trochu prekvapujúco a prekvapivo dobre aj dopadol. Nevravím že je to najlepšia prerábka od Btahory akú som kedy počul, ale hlavne sólo sa podarilo prekliato dobre. Čo by boli BRUTALITY bez vokálu Jeffa? Síce nepatrí medzi tak geniálnych hrdlorezov ako Drunen, Barnes, Vincent, Tardy či Schuldiner, no i tak je jeho vokál charakteristický a bez neho by to už nebolo ono.
Zvukovo je štvorka od BRUTALITY zaujímavým ťahom, aj keď znie moderne, stále si zachováva prirodzený a analógový mód. Zemitosť, mäkkosť basov a celková priehľadnosť určite potešia.
Celkovo vzaté, novinka nijako neprekvapila, no na druhej strane veľmi potešila, pretože tu sa jedná o jeden z najlepších reunionov v Death Metale aké som kedy zažil. Z môjho pohľadu by ho mohol prekonať možno návrat Demilich ak by nahrali nový album, alebo by sa mu aspoň mohol vyrovnať. Klasický Death Metal zas raz povystrčil rožky a ukázal, že stále sa dá nahrať špičkový žánrový album s kvalitou 90tych rokov.
------------------------------------------------------
BRUTALITY "Sea of Ignorance", Repulsive Echo Records CD´16, USA
Debut "Screams of Anguish" patrí medzi moje top DM albumy všetkých čias, jednoducho v tej dobe mali takú životnú formu, že sa im podarilo nahrať nadčasový klenot, ktorý sa jednoducho už nedá prekonať. Bolo to presne v tej dobe kedy mala každá DM horda svoj vlastný xicht a nepotrebovali sa navzájom vykrádať. Ďalšie 2 záseky boli tiež dobré, ale už nie také zásadné ako debut. Podobne ako mnohí iní, aj Brutality sa museli vysporiadať s fenoménom rozpadu, keďže smrtka vtedy kosila vo veľkom. V posledných rokoch sa ale našťastie prebúdzajú všetky staré mŕtvoly, pričom Brutality sa to podarilo až na tretí pokus. Keď sa začali šíriť správy o novom CD, vôbec som neveril že by sa im mohlo podariť nahrať niečo výnimočné, skôr som predpokladal, že nadviažu na svoje posledné 2 albumy, ale na moje prekvapenie sa vrátili k svojmu debutu.
Pôvodne chceli nahrávať v Morrisounde, ale keďže predali svoje vybavenie a nové ešte nemajú dokončené, museli skúsiť šťastie v New Constellation R.M.P., Orlando, na Floride, čo je aj poznať. Dnes majú Brutality iný zvuk, najmä gitary sú špinavšie a zastreté, nie tak ostré a technické ako kedysi. Z nahrávky nesrší tak veľa energie, ale možno je dobré že zmenili štúdio, aspoň máme možnosť počuť ako znejú v novom kabáte. Všetky posty obsadili starí známi borci, okrem bicích, kde Jima Cokera nahradil nový neznámy drvič Ruston Grosse. Vybrali si správne a nie je to ani veľmi poznať, jednoducho zapadol medzi nich. Vo viacerých skladbách použili zdvojované riffy, ktoré pôsobia dosť atmosféricky ako to dávnejšie využili Cannibal Corpse na ich slávnom "The Bleeding" čo dodáva hudbe vyšší rozmer. Ich melodika je tak typická, že ju musí rozoznať medzi ostatnými bandami aj hluchý človek, čo je dosť veľké umenie. Aj keď určite vychádzajú z Black Sabbath, toto je úplne o inom. Musím sa zastaviť hlavne pri skladbe 48 to 52, ktorá patrí k tým najatmosférickejším. Otvára ho intro hovoreného slova z dokumentu BBC, ktorý pojednáva o téme textu. V rozmedzí týchto rokov, v 14.storočí, totiž postihla Európu veľká katastrofa, morová vlna prezývaná aj Čierna Smrť, ktorá vyhubila asi 60% populácie. Mŕtvoly pochovávali rýchlo do plytkej zeme odkiaľ ich vyhrabali psy roznášajúc tieto nakazené zvyšky po mestách a smrť sa šírila desivou rýchlosťou. Pri konci skladby sa objaví až bluesové sólo, ktoré by sa hodilo na hociktorý album Mercyful Fate. Akoby sa ním snažili vyjadriť fatálnu atmosféru tej doby. Prekvapivo dobre je počuť basovku so špagátovým zvukom. Síce nie je počuť stále, ale na DM nahrávkach je aj toto viac než postačujúce. Takisto typické sú ich 2 druhy vokálov, jeden vyšší a druhý nižší growling, ktorý mi trochu pripomína Rossa Dolana z IMMO. Podobne ako na "When the Sky Turns Black", aj teraz sa Brutality rozhodli nahrať cover a odniesli si to Bathory, konkrétne skladba Shores in Flames. Prekvapujúco pridali aj čistý vokál na ktorý by bol Quorthon určite hrdý. Tento cover je omieľaný v každej recenzii, ale niečo na tom predsa len bude. Trochu narúša koncept albumu, preto ho mohli zaradiť radšej na záver. Electric Funeral bol predsa len viac v súlade s "When the Sky Turns Black", preto vôbec nevadilo, že bol zaradený medzi ostatnými skladbami.
Bez tohto coveru by mala novinka menej než 30 minút čo je pomerne málo na to, že tu máme reunionový album po 20 rokoch. Podstatnejšie je ale to, že sa dokázali vyšvihnúť a vydolovali zo seba devastujúco kvalitný lekvár smrti, čo nie je po toľkých rokoch také jednoduché ako by sa mohlo zdať. Vydali ho 2 menšie labely, Repulsive Echo Records a ich vlastný label Ceremonial Records, každý s iným obalom. Dúfam, že sa dočkáme minimálne ešte aspoň jedného nástupcu keďže sa im návrat tak podaril.
Storm 9,25
Zvukovo je štvorka od BRUTALITY zaujímavým ťahom, aj keď znie moderne, stále si zachováva prirodzený a analógový mód. Zemitosť, mäkkosť basov a celková priehľadnosť určite potešia.
Celkovo vzaté, novinka nijako neprekvapila, no na druhej strane veľmi potešila, pretože tu sa jedná o jeden z najlepších reunionov v Death Metale aké som kedy zažil. Z môjho pohľadu by ho mohol prekonať možno návrat Demilich ak by nahrali nový album, alebo by sa mu aspoň mohol vyrovnať. Klasický Death Metal zas raz povystrčil rožky a ukázal, že stále sa dá nahrať špičkový žánrový album s kvalitou 90tych rokov.
------------------------------------------------------
BRUTALITY "Sea of Ignorance", Repulsive Echo Records CD´16, USA
Debut "Screams of Anguish" patrí medzi moje top DM albumy všetkých čias, jednoducho v tej dobe mali takú životnú formu, že sa im podarilo nahrať nadčasový klenot, ktorý sa jednoducho už nedá prekonať. Bolo to presne v tej dobe kedy mala každá DM horda svoj vlastný xicht a nepotrebovali sa navzájom vykrádať. Ďalšie 2 záseky boli tiež dobré, ale už nie také zásadné ako debut. Podobne ako mnohí iní, aj Brutality sa museli vysporiadať s fenoménom rozpadu, keďže smrtka vtedy kosila vo veľkom. V posledných rokoch sa ale našťastie prebúdzajú všetky staré mŕtvoly, pričom Brutality sa to podarilo až na tretí pokus. Keď sa začali šíriť správy o novom CD, vôbec som neveril že by sa im mohlo podariť nahrať niečo výnimočné, skôr som predpokladal, že nadviažu na svoje posledné 2 albumy, ale na moje prekvapenie sa vrátili k svojmu debutu.
Pôvodne chceli nahrávať v Morrisounde, ale keďže predali svoje vybavenie a nové ešte nemajú dokončené, museli skúsiť šťastie v New Constellation R.M.P., Orlando, na Floride, čo je aj poznať. Dnes majú Brutality iný zvuk, najmä gitary sú špinavšie a zastreté, nie tak ostré a technické ako kedysi. Z nahrávky nesrší tak veľa energie, ale možno je dobré že zmenili štúdio, aspoň máme možnosť počuť ako znejú v novom kabáte. Všetky posty obsadili starí známi borci, okrem bicích, kde Jima Cokera nahradil nový neznámy drvič Ruston Grosse. Vybrali si správne a nie je to ani veľmi poznať, jednoducho zapadol medzi nich. Vo viacerých skladbách použili zdvojované riffy, ktoré pôsobia dosť atmosféricky ako to dávnejšie využili Cannibal Corpse na ich slávnom "The Bleeding" čo dodáva hudbe vyšší rozmer. Ich melodika je tak typická, že ju musí rozoznať medzi ostatnými bandami aj hluchý človek, čo je dosť veľké umenie. Aj keď určite vychádzajú z Black Sabbath, toto je úplne o inom. Musím sa zastaviť hlavne pri skladbe 48 to 52, ktorá patrí k tým najatmosférickejším. Otvára ho intro hovoreného slova z dokumentu BBC, ktorý pojednáva o téme textu. V rozmedzí týchto rokov, v 14.storočí, totiž postihla Európu veľká katastrofa, morová vlna prezývaná aj Čierna Smrť, ktorá vyhubila asi 60% populácie. Mŕtvoly pochovávali rýchlo do plytkej zeme odkiaľ ich vyhrabali psy roznášajúc tieto nakazené zvyšky po mestách a smrť sa šírila desivou rýchlosťou. Pri konci skladby sa objaví až bluesové sólo, ktoré by sa hodilo na hociktorý album Mercyful Fate. Akoby sa ním snažili vyjadriť fatálnu atmosféru tej doby. Prekvapivo dobre je počuť basovku so špagátovým zvukom. Síce nie je počuť stále, ale na DM nahrávkach je aj toto viac než postačujúce. Takisto typické sú ich 2 druhy vokálov, jeden vyšší a druhý nižší growling, ktorý mi trochu pripomína Rossa Dolana z IMMO. Podobne ako na "When the Sky Turns Black", aj teraz sa Brutality rozhodli nahrať cover a odniesli si to Bathory, konkrétne skladba Shores in Flames. Prekvapujúco pridali aj čistý vokál na ktorý by bol Quorthon určite hrdý. Tento cover je omieľaný v každej recenzii, ale niečo na tom predsa len bude. Trochu narúša koncept albumu, preto ho mohli zaradiť radšej na záver. Electric Funeral bol predsa len viac v súlade s "When the Sky Turns Black", preto vôbec nevadilo, že bol zaradený medzi ostatnými skladbami.
Bez tohto coveru by mala novinka menej než 30 minút čo je pomerne málo na to, že tu máme reunionový album po 20 rokoch. Podstatnejšie je ale to, že sa dokázali vyšvihnúť a vydolovali zo seba devastujúco kvalitný lekvár smrti, čo nie je po toľkých rokoch také jednoduché ako by sa mohlo zdať. Vydali ho 2 menšie labely, Repulsive Echo Records a ich vlastný label Ceremonial Records, každý s iným obalom. Dúfam, že sa dočkáme minimálne ešte aspoň jedného nástupcu keďže sa im návrat tak podaril.
Storm 9,25