Možno ste zachytili už novú kapelu The Dagger zo Švédska, pripomeniem, že hrajú starý a klasický Heavy Metal / Hard Rock ako vystrihnutý zo 70tych rokov, jej členmi sú ex hráči napr. Dismember, Grave, Entombed, Carnage, Nifelheim a podobne. Pokiaľ sa vám ich hudba páči, určite sa poohliadnite, z môjho pohľadu, po ešte lepšej a tiež švédskej kapele BLACK TRIP! S The Dagger majú spoločné to, že hrajú veľmi podobne orientovanú hudbu ako žánrovo tak aj dobovo. Ďalším spoločným znakom je, že členovia sú tiež zväčša z extrémnej scény, veď Peter Stjarnvind si zahral už v Entombed, Unanimated, Regurgitate, Nifelheim, Merciless, Pest a tak ďalej, a takto by som mohol pokračovať s ostatnými členmi. Ale kto chce, si to pozisťuje, myslím, že som pospomínal už dosť kapiel z ktorých kto pochádza. Kapela BLACK TRIP pochádza zo Stockholmu a vznikla v roku 2004. Na debut „Goin´ Under“, z ktorého som doslova padol na riť, ma upozornil Patrik Mičica, za čo mu patrí vďaka. Dnes tu mám ale už nový album „Shadowline“ a môžem vás ubezpečiť, že je to zas prekliata jazda do vekov dávnejších, kvalitných a hlbokých.
Album otvára hitovica Die With Me, chápem jej zaradenie hneď na začiatok, pretože vám položí dynamit priamo pod nohy. Náboj s akou chuťou je podaná, je obdivuhodný, perfektné gitarové vyhrávky, prerušované riffy, majstrovská kompozícia, precízne sóla a dobre šlapajúce bicie. Toto všetko je podané so surovosťou ako všetky tie staré kapely z konca 70tych a začiatku 80tych rokov. Skladba je silná takým spôsobom, že sa vám rýchlo vpáli do pamäte a hlavne refrén je očarujúci. Z kapely cítiť obrovský entuziazmus, nadšenie a odhodlanie, a samozrejme brutálnu energiu. V ďalšom songu vôbec nepoľavíme, Danger! Presne ako napovedá skladba, pôjde o nebezpečnú vec, znova refrén z ktorého ide na mňa triaška, staré gitarové postupy ako z debutu Iron Maiden a vokalista je kaliber bez ktorého by to snáď ani nemalo význam. U takýchto kapiel je vokalista priam fatálny, musí byť veľkou hudobnou osobnosťou, čo v tomto prípade platí. Krásne uvoľnenie v strede skladby s dobrou prácou basgitary dáva jednoznačne na vedomosť, že chlapi vedia pracovať dobre s citom. Zväčša sú teda suroví a energickí, ale vedia spomaliť aj tak, aby nevyzneli zbytočne pateticky a slabo. Shadowline je tretou skladbou a tá vám zatlčie ďalší klinec do rakvy. Zo začiatku to vyzerá na pomalšiu baladu s akustickou gitarou, nedajte sa vysmiať, na takéto ťahy BLACK TRIP nie sú. Refrén je ako vedro ľadovej vody do vašej tváre! Výborné aranže, krásne nadväzujúce riffy, zas úžasná práca basgitary a celkový tok skladby ma uisťujú, že táto kapela nie je len nejaká zábava, ale hlboká hudba. Ak by som mal opisovať jednotlivo všetky skladby, popísal by som asi dve strany A4 a aj to by bolo málo, pretože nasleduje klipovka Berlin Model 32, kto ju počul, vie o čom hovorím, znova platí všetko ako pri predošlých skladbách, len táto ide viac po Hard Rocku. Ono keď už mám napočúvaný celý album, a len tak námatkovo si púšťam začiatky skladieb na pár sekúnd, vždy tam je tak silný riff, podľa ktorého už viem aký charakter skladba má, ale na to úplne stačí aj názov skladby, jednoducho bomba za bombou. Ešte sa chcem dostať ku skladbe Subvisal Sleep, ktorá sa mi možno páči z celého albumu najviac. Vždy keď ju počujem, mám pocit, že som v hmlovej krajine, opantané zmysly, chytá ma na spánok a moja duša chce odletieť niekam mimo realitu. Veľmi hypnotická snová vec, ale nie pretože že by reálne uspávala tempom, ale to akú snovú atmosféru vytára. Refrén v tejto skladbe je nadpozemský. Jediná skladba, ktorá má o niečo menšiu silu ako všetky ostatné, je posledná Coming Home. Nemá tak silnú vnútornú silu, ale celkove bez problémov zapadá do konceptu albumu a nejde o žiaden prepadák, len keby aj táto bola tak uhrančivá ako ostatné, uvažoval by som aj nad desiatkou. „Shadowline“ je tým typom albumu, kde si neviem vybrať najlepšiu skladbu, lebo všetky sú tak dokonalé. Je to ten typ albumu, keď si poviete, jedna z najlepších nahrávok roka, alebo keď vám album tak silno vojde do pamäte vďaka atmosfére. Veľmi charizmatická nahrávka pre fans starých Iron Maiden, Thin Lizzy a podobne, ale myslím, že si v tom nájdu niečo aj fanúšikovia takých Beastmilk alebo Grave Pleasures. Zážitok.
Album otvára hitovica Die With Me, chápem jej zaradenie hneď na začiatok, pretože vám položí dynamit priamo pod nohy. Náboj s akou chuťou je podaná, je obdivuhodný, perfektné gitarové vyhrávky, prerušované riffy, majstrovská kompozícia, precízne sóla a dobre šlapajúce bicie. Toto všetko je podané so surovosťou ako všetky tie staré kapely z konca 70tych a začiatku 80tych rokov. Skladba je silná takým spôsobom, že sa vám rýchlo vpáli do pamäte a hlavne refrén je očarujúci. Z kapely cítiť obrovský entuziazmus, nadšenie a odhodlanie, a samozrejme brutálnu energiu. V ďalšom songu vôbec nepoľavíme, Danger! Presne ako napovedá skladba, pôjde o nebezpečnú vec, znova refrén z ktorého ide na mňa triaška, staré gitarové postupy ako z debutu Iron Maiden a vokalista je kaliber bez ktorého by to snáď ani nemalo význam. U takýchto kapiel je vokalista priam fatálny, musí byť veľkou hudobnou osobnosťou, čo v tomto prípade platí. Krásne uvoľnenie v strede skladby s dobrou prácou basgitary dáva jednoznačne na vedomosť, že chlapi vedia pracovať dobre s citom. Zväčša sú teda suroví a energickí, ale vedia spomaliť aj tak, aby nevyzneli zbytočne pateticky a slabo. Shadowline je tretou skladbou a tá vám zatlčie ďalší klinec do rakvy. Zo začiatku to vyzerá na pomalšiu baladu s akustickou gitarou, nedajte sa vysmiať, na takéto ťahy BLACK TRIP nie sú. Refrén je ako vedro ľadovej vody do vašej tváre! Výborné aranže, krásne nadväzujúce riffy, zas úžasná práca basgitary a celkový tok skladby ma uisťujú, že táto kapela nie je len nejaká zábava, ale hlboká hudba. Ak by som mal opisovať jednotlivo všetky skladby, popísal by som asi dve strany A4 a aj to by bolo málo, pretože nasleduje klipovka Berlin Model 32, kto ju počul, vie o čom hovorím, znova platí všetko ako pri predošlých skladbách, len táto ide viac po Hard Rocku. Ono keď už mám napočúvaný celý album, a len tak námatkovo si púšťam začiatky skladieb na pár sekúnd, vždy tam je tak silný riff, podľa ktorého už viem aký charakter skladba má, ale na to úplne stačí aj názov skladby, jednoducho bomba za bombou. Ešte sa chcem dostať ku skladbe Subvisal Sleep, ktorá sa mi možno páči z celého albumu najviac. Vždy keď ju počujem, mám pocit, že som v hmlovej krajine, opantané zmysly, chytá ma na spánok a moja duša chce odletieť niekam mimo realitu. Veľmi hypnotická snová vec, ale nie pretože že by reálne uspávala tempom, ale to akú snovú atmosféru vytára. Refrén v tejto skladbe je nadpozemský. Jediná skladba, ktorá má o niečo menšiu silu ako všetky ostatné, je posledná Coming Home. Nemá tak silnú vnútornú silu, ale celkove bez problémov zapadá do konceptu albumu a nejde o žiaden prepadák, len keby aj táto bola tak uhrančivá ako ostatné, uvažoval by som aj nad desiatkou. „Shadowline“ je tým typom albumu, kde si neviem vybrať najlepšiu skladbu, lebo všetky sú tak dokonalé. Je to ten typ albumu, keď si poviete, jedna z najlepších nahrávok roka, alebo keď vám album tak silno vojde do pamäte vďaka atmosfére. Veľmi charizmatická nahrávka pre fans starých Iron Maiden, Thin Lizzy a podobne, ale myslím, že si v tom nájdu niečo aj fanúšikovia takých Beastmilk alebo Grave Pleasures. Zážitok.
BLACK TRIP „Shadowline“, Steamhammer, CD´15, SWE
11/41:11/ 9,75 Mortuary
http://www.blacktrip.se/
11/41:11/ 9,75 Mortuary
http://www.blacktrip.se/
