BURIALKULT „A Call From Beyond The Grave“, Blood Harvest´13, CAN
Tak na Black Metal som nepísal už dlho recenziu, na pitevnom stole sa mi tento krát objavili Kanaďania BURIALKULT, jedná sa o ich debut po deme a EPčku. Chlapi sa s ničím neserú, idú priamo na vec, čo najviac špinavosti, surovosti a primitívnosti, o to by koniec koncov v Black Metale malo ísť, nie? Poctivý, ničím neskazený Black ponúka drsnú a drásavú cestu cez chodníky v tme, plné ostnatých kríkov, vedzte, že nevyviaznete bez zranenia. Riffy znejú akoby boli zahrané na hrdzavých strunách, sú burácajúce a provokatívne, žiadna stopa po komercii žánru, opačne. Chlapi sa otočili opačným smerom a siahli po vybraných riffoch, ktoré sú typické pre 80te roky, staré BATHORY, CELTIC FROST, HELLHAMMER, VENOM, MERCYFUL FATE, ale aj neskoršie práce od BLASPHEMY, či BEHERIT. Skladby koncentrujú v sebe všemocné zlo, v tremolách je úžasná agresia a nenávisť. Nečakajte výhradne len klepačky ale aj stredné práchnivé skoro až Rock´n´Rollové riffy poriadne okorenené zlou aurou, to isté sa týka aj sól, primitívny chaos, plížiaci sa des. Pre mnohých bude toto nepočúvateľná hrôza, kapela z garáže, ktorá nedokáže poriadne hrať, ale presne o tomto BURIALKULT je, priniesť surové, neprepracované sračky, z ktorých strieka krv, odpadávajú kusy obhoreného ľudského masa. Neznesiteľný pichľavý smrad, atmosféra nabitá skoncentrovanou čiernou omšou, kadidlá a extatické zaklínanie. Skladby sú napriek tomuto všetkému silné, počúvajú sa bez dychu a majú aj svoju surovú chytľavosť. Melodika je vyslovene neotesaná, myslím, že čo sa týka sily skladieb, prinášajú rovnako kvalitné čierne podhubie ako hore spomínané kapely, chlapi sú v BM ponorení úžasne hlboko, vedia čo tento žáner je a ako má znieť bez zbytočných pozlátok. Za najsilnejšie skladby by som vybral Eternal Satan, A Call From Beyond The Grave, Spell of Black Vomit a Necrotormentor, ostatné sú taktiež otvorenými priepasťami zívajúcimi prázdnotou, hladné a chladné hrobky deštruktívneho šialenstva. Skvelú prácu odvádza Phlegathon za mikrofónom, jeho charizmatický old school vokál je hlasom zo záhrobia. Všimnite si zarážajúco prekliate frázovanie v Black Spell of Vomit, použil tu aj zvláštny drsno čistejší vokál pripomínajúci Fenrizove spevy na poslednom DARKTHRONE. Produkcia je v réžii analógového nahrávania, všetko znie akoby ste boli na ich koncerte v nejakej plesnivej kobke, kde sa zároveň odohráva čierny rituál znesvätenia, bublajúce kopáky, plechové bicie, surové gitary a v diaľke rozoznáte bizarné tóny basgitary, zo zvuku tohto nástroja som bol prekvapený. Album obsahuje aj rituálnu skladbu Provocations, ambientnú s duniacimi rytmickými bubnami, dobre vystihuje atmosféru albumu a spestruje monotónnejšiu jazdu smrti. Pre mňa zatiaľ jeden z najlepších Black Metalových opusov tohto roka spolu s CULTES DES GHOULES.
12/41:13/ 9,5 Mortuary
www.reverbnation.com/burialkult
Tak na Black Metal som nepísal už dlho recenziu, na pitevnom stole sa mi tento krát objavili Kanaďania BURIALKULT, jedná sa o ich debut po deme a EPčku. Chlapi sa s ničím neserú, idú priamo na vec, čo najviac špinavosti, surovosti a primitívnosti, o to by koniec koncov v Black Metale malo ísť, nie? Poctivý, ničím neskazený Black ponúka drsnú a drásavú cestu cez chodníky v tme, plné ostnatých kríkov, vedzte, že nevyviaznete bez zranenia. Riffy znejú akoby boli zahrané na hrdzavých strunách, sú burácajúce a provokatívne, žiadna stopa po komercii žánru, opačne. Chlapi sa otočili opačným smerom a siahli po vybraných riffoch, ktoré sú typické pre 80te roky, staré BATHORY, CELTIC FROST, HELLHAMMER, VENOM, MERCYFUL FATE, ale aj neskoršie práce od BLASPHEMY, či BEHERIT. Skladby koncentrujú v sebe všemocné zlo, v tremolách je úžasná agresia a nenávisť. Nečakajte výhradne len klepačky ale aj stredné práchnivé skoro až Rock´n´Rollové riffy poriadne okorenené zlou aurou, to isté sa týka aj sól, primitívny chaos, plížiaci sa des. Pre mnohých bude toto nepočúvateľná hrôza, kapela z garáže, ktorá nedokáže poriadne hrať, ale presne o tomto BURIALKULT je, priniesť surové, neprepracované sračky, z ktorých strieka krv, odpadávajú kusy obhoreného ľudského masa. Neznesiteľný pichľavý smrad, atmosféra nabitá skoncentrovanou čiernou omšou, kadidlá a extatické zaklínanie. Skladby sú napriek tomuto všetkému silné, počúvajú sa bez dychu a majú aj svoju surovú chytľavosť. Melodika je vyslovene neotesaná, myslím, že čo sa týka sily skladieb, prinášajú rovnako kvalitné čierne podhubie ako hore spomínané kapely, chlapi sú v BM ponorení úžasne hlboko, vedia čo tento žáner je a ako má znieť bez zbytočných pozlátok. Za najsilnejšie skladby by som vybral Eternal Satan, A Call From Beyond The Grave, Spell of Black Vomit a Necrotormentor, ostatné sú taktiež otvorenými priepasťami zívajúcimi prázdnotou, hladné a chladné hrobky deštruktívneho šialenstva. Skvelú prácu odvádza Phlegathon za mikrofónom, jeho charizmatický old school vokál je hlasom zo záhrobia. Všimnite si zarážajúco prekliate frázovanie v Black Spell of Vomit, použil tu aj zvláštny drsno čistejší vokál pripomínajúci Fenrizove spevy na poslednom DARKTHRONE. Produkcia je v réžii analógového nahrávania, všetko znie akoby ste boli na ich koncerte v nejakej plesnivej kobke, kde sa zároveň odohráva čierny rituál znesvätenia, bublajúce kopáky, plechové bicie, surové gitary a v diaľke rozoznáte bizarné tóny basgitary, zo zvuku tohto nástroja som bol prekvapený. Album obsahuje aj rituálnu skladbu Provocations, ambientnú s duniacimi rytmickými bubnami, dobre vystihuje atmosféru albumu a spestruje monotónnejšiu jazdu smrti. Pre mňa zatiaľ jeden z najlepších Black Metalových opusov tohto roka spolu s CULTES DES GHOULES.
12/41:13/ 9,5 Mortuary
www.reverbnation.com/burialkult
