DARKTHRONE „Arctic Thunder“, Peaceville Records, CD´16, NOR

Nový DARKTHRONE nesporne patrí medzi najočakávanejšie nahrávky tohto roka nielen v Black Metalovom podsvetí, ale aj v Metalovom všeobecne. Duo Fenriz a Nocturno Culto pred nedávnym časom prekvapili až Heavy Metalovou manifestáciou „Underground Resistence“, samozrejme nebol to čistý Heavy Metal, ale vplyv tohto žánru na DARKTHRONE tu bol najväčší, všetko prepojili Black Metalom a Speed Metalom a nakoniec z toho bol vysoko kvalitný, aj keď trochu humorný album. Málokto by povedal, že sa raz títo priekopníci nórskej čiernej scény vrátia s úplne čiernym albumom ako v 90tych rokoch. Moje prvé počúvanie „Arctic Thunder“ bolo prekvapujúce, čakal som ďalší vývoj v duchu „Underground Resistence“ a do určitej miery som v to aj dúfal, pretože ho považujem za logický vývoj kapely a obom protagonistom to riadne šliapalo. Novinka ma ale uzemnila ako krutá zima, ktorá sa priženie určitej noci a ráno sa zobúdzam do mrazivej bielej krajiny. DARKTHORNE sa vrátili snáď na začiatok svojej éry, teda tu máme jav, ktorého sa fanúšikovia dočkajú málokedy. Koľkí fans mnohých kultových kapiel by si priali aby sa ich obľúbená kapela vrátila ku svojim koreňom a nahrala znova album s pôvodným duchom a čistými tradíciami. Môžem napísať, že DARKTHORNE sa to podarilo tak na 90%, jediné čo tu nesedí so starými albumami, sú zvuk a sóla. Zvuk už nie je ten plechový, plochý, garážový, no na druhú stranu k nemu na „Arctic Thunder“ nemajú ďaleko. Samozrejme nahrávka znie omnoho basovejšie a v tomto prípade môžu mať zvukovo bližšie skôr k debutu „Soulside Journey“, ale som si istý, že ak by zvuk nastavili presne tak ako kedysi na „A Blaze In The Northen Sky“, alebo „Under A Funeral Moon“, novinka by bola ešte autentickejšia. No to vôbec nevadí, sound nového albumu je aj tak poriadne surový a neučesaný, bez problémov tu počuť nejaké to škrípanie gitary keď ide pustiť tón a celkove je šesťstrunovka zaujímavo vyladená. Znie ako starý klasický Metal 80tych rokov, len horšie je to so sólami, napr. to v Boreal Fiends znie trochu ako päsť na oko, dobre zahraté, ale príliš sa to sem nehodí, opakujúca sa melódia s tak čistým a výrazným zvukom. Ostatné sóla sú na tom o niečo lepšie, ale vedel by som si tento album predstaviť aj bez sól, pretože samotné riffy sú dobre vyvážené a skomponované. Nikto nemôže čakať od tohto dua niečo novátorské, ale to, že vedia skladať skladby, ktoré majú starého Metalového ducha je vec viac ako jasná. Riffy ponúkajú celkom pestrú paletu čierneho umenia, kde tu začuť aj nejaké náznaky Iron Maiden, ale to len okrajovo. Všetko je zahraté v klasických tradíciách DARKTHRONE, ale s tým, že to neznie ako zúfalý pokus o vykrádanie seba samých. Chlapi vedia vždy vymyslieť nejaké zaujímavé fígle, povedal by som až strigônske ťahy aby vám uštedrili ranu z milosti. Gitarové linky prirodzene nadväzujú na seba, vždy si udržujú mohutnú atmosféru a potrebný feeling, je počuť, že struny vedú skúsené prsty majstrov. Každá skladba má svoju charizmu a ducha, len si pustíte hociktorú skladbu a už prvé tóny vám vravia, že toto je legenda. Nenachádzam ani jednu skladbu, ktorá by tu bila do očí, alebo by pôsobila ako zbytočná. Ku bicím by som sa vyjadril asi tak, že Fenriz vie, čo DARKTHRONE sluší, punkové sračky zahraté surovo od podlahy. Hajtka musí byť výrazná a cinkavé činely nie sú príliš čisté, čo využívajú skôr modernejšie kapely. Bicie celkove znejú ako klasický analóg, mám pocit, že som v ich skúšobni a cítim dokonca Fenrizov pot v ovzduší, krásna práca. Vokál sa tiež vrátil do pôvodných polôh, síce už to nie je ten freneticky hysterický jačák ako na prvých nahrávkach, ale odpudivý, chlapský, drsný do Black Metalu ťahaný chrapot. V niektorých frázovačkách úplne cítiť závan starých čias, myslím, že všetko je v poriadku tak ako má byť, nahrávať druhý „A Blaze In The Northern Sky“ by bolo podľa mňa len nosenie dreva do zimného lesa. Takže chlapi sa na jednej strane vrátili tak mocne ako ešte nikdy, no na druhej strane pridávajú súčasné skúsenosti a umenie. DARKTHRONE sú v poslednej dobe ako neriadená strela, nikdy neviete ako nový album vypáli, napr. v prípade predchádzajúceho albumu, dnes tu máme klasický Black Metalový album s iným znením, no stále rovnako temný, vážny a hrdý.