„O chytré ženské je nouze. Konečně o chytré mužské zrovna tak.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
V roku 1993 prišiel z Nórska tak silný album od DARKTHRONE, že často býva označovaný ako jeden z najdôležitejších pilierov nórskeho Black Metalu, alebo druhej vlny vôbec. Niet sa čo čudovať, trio Nocturno Culto, Zephyrous a Fenriz sa nachádzalo v dobe, kedy sa vírilo zlo v najmocnejších kŕčoch a chladné noci boli tak očarujúce hlavne v hlbokých lesných roklinách, že inšpirácia lietala vo vzduchu. Samozrejme hudobne nejde o nič výnimočné, idea Black Metalu druhej vlny nebola robiť kvalitnú hudbu a už vôbec nie s dobrým zvukom. Práve naopak, hudba musela byť zväčša primitívna, pomätená, zúfalá, zlá, chladná a odpudivá. To sa tejto trojici podarilo stvárniť príkladne a „Under A Funeral Moon“ určite nie je albumom pre každého. Všetko je nastavené tak, aby skutoční milovníci HUDBY cítili odpor z tohto diela, alebo žánru vôbec a držali sa tak stranou. DARKTHRONE boli v tej dobe extrémne inšpirujúcou, ale aj silne aktívnou kapelou, veď si zoberme, že od svojho debutu „Soulside Journey“ ´91 vydávali albumy každý rok po 96ty, čo vyvrcholilo vydaním až dvoch albumov v roku 1996! Hudba DARKTHORNE rozozvučala čierne zvony apokalypsy a ponorila sa do hĺbky depresívnej mysle, stvárňuje severské lesy v ich nekonečnej kráse, ale aj surovosti, ale aj nenávisť voči falošnému kresťanstvu a pohŕdaniu človeka z mizantropického priezoru. Už v prvej skladbe Natassja In Eternal Sleep cítiť všetky tie pochmúrne pocity z jednoducho vystavenej melódie, krútiacej sa dokola ako had okolo krku. Riffy sú pritom dokonale jednoduché, ale aj účinné, pocitovo pokrčené z vnútra, žiadne povrchné sračky ani plánovaný efekt prvotného ohromenia. Do tejto skladby treba vniknúť pochopením a precitnutím, inak budete počuť len bodrel a nelogické postupy s príšerným zvukom. Melódie s ktorými DARKTHRONE pracovali na tomto albume sú nie príliš vábivé, sú nesúrodé a niekedy by sa dalo povedať, že kompozične kostrbaté. Mnoho krát riffy na seba nadväzujú dosť krkolomne s výraznou zmenou, čo je pre skorší DARKTHRONE celkom typické. O moment prekvapenia teda nie je núdza, niekedy to môže pôsobiť akoby boli skladby poskladané z viacerých celkov, no zámerom bolo vytvoriť to presne takto. Nemožno však v žiadnom prípade vytknúť silu skladieb, ale v úplne inom chápaní ako napr. pri klasickom Heavy Metale, kde hymny sú priam omračujúce a výbušné. Tu sa varí z minimalizmu a navyše so škaredou aurou s príchuťou síry a smrti. Hudba na tomto albume je ako priškvarená krv v starom hrnci, nejde dole, je to surové, ale aj z filozofického hľadiska, odporné na pohľad, no zároveň fascinujúce. Keď prejdete prstami po vnútornej strane hrnca, cítite zhnusenie, pochádza to z človeka a je to už stuhnuté, zaschnuté, neživé, no pritom stále tak veľa vypovedajúce. Inšpirácie pre tento album mohli pochádzať ako z najrannejších diel Hellhammer, tak aj z diel Bathory, no musím napísať, že ich spôsob vyjadrenia je silne originálny. Keď si pustíte „Under A Funeral Moon“ hocikedy, alebo aj ich iné staré, či novšie albumy, vždy budete vedieť kto hrá. Vytvorili si silnú stopu a zvláštny pocit v riffoch, ale aj mrazivé tempá a vokál je taktiež slušným rozoznávacím znamením. To, čo je pre Black Metal vždy najpodstatnejšie, je dosiahnutie až nepozemskej atmosféry, tú ale nie je tak jednoduché vytvoriť. Predovšetkým treba vyhútať strigônske harmónie a je úplne jedno či sú najprimitívnejšie, alebo až komplexne zložité, dôležité je, aby mali správny feeling a sprostredkovali nejaký konkrétny, alebo treba aj nekonkrétny pocit. To sa z „Under A Funeral Moon“ vyparuje ako para z kypiaceho hrnca na ohni. Melodicky to nie je príliš košaté, no čudné a podivné postupy v harmóniách vám dajú hneď najavo, že sa zahrávate so škaredou formou precíteného zla a vy buď svoje stavidlá otvoríte, alebo ich navždy zatvoríte, iné možnosti vám DARKTHRONE neponúkajú. Album aj napriek určitej rozoklanosti a nesúrodosti pôsobí so svojim surovým jadrom ako mocný kmeň a práve v tom je jeho obrovská sila. Album patrí medzi ikonické záležitosti žánru, je vyobrazený na nášivkách, tričkách, ale hlavne v mysliach Black Metalových fans ako kult a materiál, ktorý vás bude sprevádzať až do konečného dňa vášho života. Zvuk je bránou a priechodom do ich sveta, kto ho nepochopí, nepochopí podstatu albumu. Možno niektorí ľudia by dokázali túto hudbu aj stráviť keby mal úplne inú, výraznejšiu produkciu plnú silných basov, inou farbou nasiaknutý zvuk gitár a podobne. Lenže potom by to nemohol byť ten istý album, buď to prehltnete, alebo choďte ďalej. Práve takýto zvuk najlepšie vyhovuje neľudskému a odcudzenému Black Metalu a to je jeho vlastná filozofia. Práve ten zvuk je kľúčom k silnej a pochmúrnej atmosfére, pivnica, prach, špina, tma, nepriehľadnosť, neprístupnosť, všetko prívlastky typické pre zvuk, ale aj hudbu. Menovať nejaké najlepšie skladby je iba nosením hliny do hrobov, poradie skladieb, koncept, zvuk, atmosféra, špinavosť, to všetko dokonale zobrazuje víziu týchto majstrov čierneho umenia.
DARKTHRONE „Under A Funeral Moon“, Peaceville Records, CD´93, NOR


8/40:41/ -                                                 Mortuary


facebook.com/pages/Darkthrone/101075189934422
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]