DEATH "Human", Relativity Records/Roadrunner CD´91, USA

Chuck Schuldiner bol vždy svojská osobnosť, možno aj preto mal každý album inú zostavu a znel úplne inak než všetky ostatné, čo je z hľadiska rôznorodosti len pozitívum a zrejme zaručený spôsob ako ich odlíšiť. Všetko zlé má ale aj svoje lepšie stránky. Aj keď ich opustil Death Metalový mág James Murphy, dokázali nahrať svoj vrcholový materiál. Čo obsadenie, to meno. Také esá ako Sean Reinert (drums), Paul Masvidal (guit) a Steve DiGiorgio (bass) netreba žiadnemu znalcovi DM predstavovať. Zatiaľ čo dovtedy točili viac menej v jednoduchšom štýle, príchodom revolučného diela "Human" sa všetko zmenilo, nielen čo sa kapely týka, ale aj celkovo žánru technického DM. Takýto zásadný skok ich posunul o level vyššie a nasadili nové pravidlá pre ostatných, snáď jedine ATHEIST im mohli konkurovať svojim unikátnym opusom "Unquestionable Presence", ktorý vyšiel asi len 2 mesiace predtým.
DEATH zásadne zrýchlili, pridali viac techniky a občasnej jazzovej rytmiky, no keďže bol technický DM ešte len v embryonálnom štádiu, robili to ešte starým, poctivým spôsobom, na rozdiel od dnešných kapiel, ktoré využívajú rôzne moderné štúdiové metódy neprirodzeného vylepšenia. Celková kompozícia sa extrémne vyvinula, niektoré pasáže sú dosť zložité a progresívne, najtechnickejšou skladbou je asi štvrtá Secret Face s excelentnou gitarovou prácou a komplexnou rytmikou. Pritom nie je núdza ani o jemnú abstraktnú až nadpozemskú atmosféru vygradovanú hlavne v kozmickej náladovej inštrumentálke Cosmic Sea, alebo stupnicovom sóle záverečnej Vacant Planet v podaní Paula Masvidala. Občas dokonca pridali aj nenápadné klávesové podmazy na jej zvýraznenie. Týmto začala nová éra DEATH, je to základný kameň, na ktorom stavali a stavajú dodnes mnohé kapely, nevynímajúc napr. aj slovenský DISSONANCE. Bez ohľadu na to, ako originálny a inovatívny bol tento album, najdôležitejší je fakt, že nakopáva riť od začiatku až do konca, očakávajte jeden z najtechnickejších a najnekompromisnejších DM albumov aké boli kedy nahrané. Je pekelne ťažký a zároveň skazene rýchly, no vyvážený uvoľnenejšími a melodickejšími momentmi. Točil sa v preslávenom Morrisounde a dokonalejší zvuk si k nemu ani neviem predstaviť, všetko maximálne vyvážené, všetky nástroje dobre počuť, ale pritom žiadna prehnaná kryštálová čistota. So zmenou štýlu prišla aj zmena lyrická, preč sú už navždy násilné gore texty, alebo sociálne kritiky, teraz prišli na radu introspektívnejšie témy súvisiace s otázkami o podstate reality, alebo každodenného života, názov prvej skladby, Splošťovanie Emócií, hovorí za všetko. Týmto sa DEATH nielen oddelili od ostatných DM kapiel, ale poslúžili aj ako inšpirácia pre budúce zoskupenia, hľadajúce niečo iné než len typické DM klišé. Hneď po nahratí "Human" ich opustil basák Steve DiGiorgio, ale znova ho povolali pre nasledujúci "Individual Thought Patterns", vychádzajúci asi o 2 roky neskôr. Na turné ho nahradil neznámy Skott Carino, ktorý nahral basovku prvej polky skladby Cosmic Sea, zvyšok, vrátane basového sóla, patrí už do rúk DiGiorgia.
"Human" je zásadný album, ktorý otvoril priestor pre dovtedy málo preskúmané územia tohto jedinečného štýlu. Zároveň je to ich najpredávanejší album, z ktorého sa len v USA predalo 100.000 kusov za prvé 4 roky. V magazíne Guitar World sa umiestnil na 82. priečke rebríčka najlepších gitarových albumov všetkých čias. Japonská edícia albumu samozrejme obsahuje špeciálny bonus track God of Thunder, čo je vlastne cover od KISS, len v technickejšom a tvrdšom podaní. Za povšimnutie stojí aj videoklip k megasilnej skladbe Lack of Comprehension. Netradičný, abstraktný obal nakreslil René Miville. Relapse Records ho znovu vydali v roku 2011 v remastrovanej verzii, kde lepšie vytiahli basovku a pridali niekoľko bonusov navyše. Aj dnes, po 26 rokoch, album zostáva ako jeden z najlepších a najdôležitejších umeleckých diel svojho žánru.