„Tragédie žen spočívá v tom, že se každá nakonec podobá své matce.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Ako už bolo spomenuté, tento posledný album vôbec nemal vyjsť. Chuck bol viac menej donútený labelom aby ešte niečo zo seba vydoloval. Určite si každý ľahko domyslí dôvody. Nuclear Blast si dali podmienku, že mu vydajú Control Denied len v prípade ak nahrá ešte tento album. Keďže Chuck bol mysľou už v novej kapele, netrápil sa hľadaním novej zostavy, pozval si väčšinu hudobníkov z C.D. Bicman Richard Christy hral v tej dobe, okrem iného, aj v Black / Deathových Acheron. Ďalšou zaujímavou osobnosťou bol basák Scott Clendenin, ktorý odišiel na druhý svet 4 roky po Chuckovi, v roku 2005 vo veku 47 rokov. Príčina smrti nebola zverejnená, ale podľa dostupných informácií paradoxne vyznával zdravý životný štýl. V Control Denied nahral basovku síce Steve DiGiorgio, ale Scott nahral 3 skladby na remastrovanej 3CD verzii. Posledným zo zostavy bol Heavy Metalový gitarista Shannon Hamm, ktorý bol v lokálnej texaskej ug scéne vraj veľmi známy. Tentokrát prebehli všetky procesy v Morrisound Studios, od nahrávania až po mastering, ale nahrávka znie zase úplne odlišne od všetkých predošlých. Toto bolo na DEATH zvláštne, že stále točili v rovnakom štúdiu, no vždy s iným výsledkom. "The Sound of Perseverance" je asi najmenej agresívny a činely sú akési "rozsypané". Naopak basovka veľmi nevyniká, často sa schováva za gitary, ale každý jeden riff je čistý ako čerstvý sneh. Pre mnohých je TSOP vrchol ich tvorby, pre iných zase absolútny odpad, čiže dosť kontroverzný album. Príčinou je samotná štruktúra kompozície a všetko čo s ňou súvisí, museli jej prispôsobiť produkciu, štýl spevu etc. Chuck mal už rozpracovaný materiál pre Control Denied, tak si zobral pár skladieb a pritvrdil ich aby zneli viac Death Metalovo. Preto niektorí ortodoxnejší fans ohŕňajú nosom nad touto "labuťou piesňou", cítia a počujú tam úplne odlišný základ, na ktorom DEATH stavali. K tomu pridali ešte pár ďalších skladieb a novinka bola na svete. Dávno sú preč klasické DM korene, teraz máme dočinenia s pritvrdeným prog Metalom. Chuck to ale skombinoval takým spôsobom, že to znie prirodzene, má to svoju hlavu aj pätu, už ide len o to, či má niekto pre takéto postupy otvorenú, alebo zatvorenú hlavu. V každom prípade to bol ale krok vpred, zase prišiel s niečím novým, čo doteraz nikdy predtým nespravil. Samozrejmosťou je veľa sól, nečakaných zmien tempa, alebo melodických vyhrávok. Prvý krát nahrali akustickú inštrumentálku s emotívnymi sólami, znie ako rozlúčka s DEATH a možno aj trochu s Chuckom, aj keď sa o smrteľnej diagnóze dozvedel asi rok na to. Možno podvedome už niečo tušil. Na záver albumu sa prvý krát rozhodol zaradiť cover od HM legendy Judas Priest, konkrétne hymnu Painkiller, čo tiež vyvolalo kontroverzné ohlasy, najmä kvôli vokálu. Podobne ako produkcia, aj jeho hlas znie trochu sucho a priškripnuto, akoby ho niečo dusilo a zvieralo pod krkom. Každopádne vzniklo niečo originálne, ťažko jeho prejav k niekomu prirovnať. Vzdialene by som možno spomenul novšieho Mille Petrozzu, ale Chuck bol stále ľahko rozpoznateľný, to je najväčšia devíza každého vokalistu. Samostatnou kapitolou každého ich albumu boli texty, ktoré sa rovnako stále vyvíjali ako technická úroveň. Prečítal som niekoľko recenzií, ale o textoch sa toho veľa nenapísalo. Jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že sú písané trochu symbolickým, alebo abstraktným spôsobom, preto je ťažšie ich presnejšie interpretovať. Najlepšie by ich vedel vysvetliť sám autor, ale aspoň stručne sa k ním vyjadrím. Scavenger of Human Sorrow je o večne depresívnych ľuďoch, ktorí prenášajú svoju negativitu na ostatných. Bite the Pain je o mentálnom zneužívaní. Spirit Crusher je o ľuďoch, ktorí iným ničia sny. Story to Tell by mohol byť o osobných problémoch s ľuďmi v minulosti, ktorým Chuck dôveroval a sklamali ho, preto tie časté zmeny zostavy. Flesh and the Power It Holds je o krehkosti existencie, telo môže hocikedy vypovedať službu. To Forgive Is to Suffer hovorí, že odpustenie je sprevádzané utrpením, ale človeka nakoniec oslobodí. A Moment of Clarity rozpráva, že často sa môžu zdať mnohé veci nepochopiteľné, ale s odstupom času sa vyjasnia a človek všetko pochopí. Trochu náročnejší album na pochopenie, vyžaduje si viac sústredenia. Oficiálne Chuck ešte nevedel o diagnóze, ale možno už na sebe cítil, že niečo nie je v poriadku, rakovina v jeho mozgu už musela rásť. Text skladby Spirit Crusher by sa dal tiež chápať ako choroba, ktorá ho požierala zvnútra. Najskôr to vyzeralo, že sa z nej dostal, ale po chemoterapii bol oslabený. Dostal zápal pľúc, aj ho nakoniec prepustili z nemocnice, ale doma po hodine zomrel.
DEATH "The Sound of Perseverance", Nuclear Blast CD ´98, USA


9/56:13/ -                                                   Storm


facebook.com/DeathOfficial
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]