DEATHCHAIN „Ritual Death Metal“, Svart Records, CD´13, FIN

O DEATHCHAIN sme už písali, myslím na dve recenzie predošlých albumov „Death Eternal“ a „Death Gods“, chlapi pokračujú v tradícii a svoju novinku pomenovali výstižne „Ritual Death Metal“. Problém tejto kapely je ten, že vôbec nehrajú zlú hudbu, zruční hudobníci ktorí vedia ako má Death Metal (prípadne Death / Thrash) znieť, majú dobré nasadenie, energiu, profi zvuk, no stále nevedia napísať vyslovene zabijácky album. Starým známym faktom zostáva, že táto kapela je prepojená s odkazom starých DEMILICH, keďže niektorí členovia pôsobia / pôsobili v oboch kapelách, navyše prepojenie je aktuálne aj s kapelou JESS AND THE ANCIENT ONES, ktorá hrá skôr okultný Rock / Metal. Novinka je zrejme ich najčistejším Death Metalovým albumom, najtvrdším, najrýchlejším a najnekompromisnejším. Zo začiatku albumu zaujme hlavne Seven Assaku Shadows, tento song má už dosť dobré ambície na silný song, striedanie hrubých sekaných a smrtiacich tremol doťahuje skladbu na vyšší level. Perfektnú prácu odvádza aj vokalista Kai Jaakkola, dáva silný dôraz na slová, vyslovuje presne, dominantne až priam ukážkovo, v tomto mi pripomína staré časy Davida Vincenta. Niektoré refrény spôsobujú až zimomriavky. V tejto skladbe počuť nepatrné náznaky MALEVOLENT CREATION z obdobia „Stillborn“ alebo „Eternal“. K tejto skladbe je natočený aj profesionálny klip, ktorý určite stojí za vzhliadnutie. Ďalším podareným trackom je hneď nasledujúci Our Lady Under The Earth, zrejme skladba najpomalšieho charakteru z novinky, no aj keď sa neskôr zrýchli, začiatok podtrháva pomalšie, ale valivé sekané riffovanie pripomínajúce novšie veci od MORBID ANGEL (myslím „Heretic“), ešte v prvej pomalej polke sa ozve mužský orientálne stredne východný, mužský nápev dotvárajúci atmosféru staroveku, kedy bolo uctievané božstvo Tiamat. Mimochodom, skladbe predchádzajú neskutočné sóla, ktoré ma až zdvihli zo sedačky, takto starý feeling pri sólach som už dávno nepočul. Po rýchlom náklepe sa skladba zas zmierni a klávesový podmaz za doprovodu strojovo sekaných riffov pokračuje vo svojej sedem minútovej jazde. Základný gitarový motív je slušný a taktiež dáva tušenie niekde smerom do staroveku do oblasti Mezopotámie. King Pazuzu predstavuje zas zúrivejšiu tvár DEATHCHAIN, pripadám si ako na nočnej púšti v Iraku medzi rozvalinami tisícročiami zasypanými mestami sumerskej ríše pri ohromnej piesočnej búrke, refrén King Pazuzu stojí za to ako aj mysteriózne riffovanie. Veľmi ťažko sa mi hodnotí tento album, má mnoho silných momentov a to aj v skladbách ako Like Worms Upon The Lands, ktorá obsahuje najtemnejšie nálady alebo v nasledujúcej Tiamat´s Eye of Death, no stále mi tam niečo chýba aby som mohol pridať body navyše. Za veľa vraví aj časomiera väčšiny skladieb pohybujúc sa medzi 5 až 7 minút, kompozične sú skladby tiež hodnotné, časté sú aj klávesové atmosférické prvky, či pridanie akustických gitár. Myslím, že kapela má celkom dobrý potenciál, na živo by to tiež nemalo byť sklamanie. Skúste nahliadnuť za ich závoj a spoznajte slušnú fínsku Death Metalovú hydru.
8/45:55/
8,25                                                         Mortuary
http://www.reverbnation.com/deathchain
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]