DEATHCULT „Beasts of Faith“, Invictus Productions, CD´16, SWI

Švajčiarska Death Metalová scéna nikdy nepatrila medzi tie výrazné, skôr disponovali nejakými menšími kultmi na spôsob Messiah, no žiadna kapela z tejto krajiny nedosiahla velebné uctievanie fanúšikov ako mnohé americké, či škandinávske záležitosti. Možno práve DEATHCULT z Zurichu sa dnes pokúšajú napraviť všetko to, čo Švajčiari za tie roky zmeškali. Kapela DEATHKULT vznikla v roku 2010 a čo je celkom zaujímavé, ešte donedávna v kapele pôsobil istý O. Ketzer, známy z Black Metalového ošiaľu Ketzer. Dnes v kapele pôsobia štyria smrti tepci, S. Phoberos na vokáloch, M. Goathammer na bicích, P. Nekros na gitary a Diaboli basa. Kapela výzorovo pôsobí ako ortodoxný kult, sidovky, nábojové pásy, klasický old school image, a čo hudba? DEATHCULT sa priam zasvätili pre smrtiaci kov, snažia sa z neho zobrať tie morbídne a hrozivé elementy a vytvoriť z nich silný album. Hudobne sa nejedná o žiaden zázrak, klasická kombinácia starých Death, Autopsy, Pestilence a možno niečo zo severskej scény 90tych rokov. Chlapi sa nepokúšajú do svojej hudby včleniť ani len náznak po niečom modernom alebo súčasnom, jediné čo tu trochu vyčnieva, sú melodické vokály, ale ani tie nepôsobia nejako okázalo a úplne čisto ako to napr. kedysi robil Dan Swano v Edge of Sanity. Ich vokály sú viac tragickejšie a morbídnejšie, vokalista sa celkom zaujímavo trafil farbou hlasu a desivou intonáciou čo počítam len k dobru, ale zas to s týmto druhom vokálu nijako nepreháňajú. Normálne počujete skôr kričané vrčanie, celkom zrozumiteľné, no mne to len vyhovuje, pretože úplným klasickým growlingom by všetko len zaklincovali do rakvy a ich hudba by viac upadla. S. Phoberos kombinuje v sebe niečo zo starého Schuldinera, Reiferta, ale dáva do toho aj svoje zúfalstvo a plač nehybnej mŕtvoly ležiacej na márach. Jeho prejav má v sebe strašidelné vibrácie a dobre sa do starých a schátralých riffov hodí. Harmónie, akými DEATHCULT disponujú, nie sú až tak výrazné ako spomínané vzory, skôr sa držia undergroundovejšieho prevedenia, ich hĺbku musíte precítiť dôkladnejšie a venovať „Beasts of Faith“ viac počutí. Je zrejmé, že kapela nechce budovať svoju hudbu na prvoplánovosti, dôležitejšie sú pre nich aspekty atmosféry, smrti, strašidelnosti. To sa mi práve na DEATHCULT páči, aj keď vychádzajú z tradičných kapiel žánru, nesnažia sa ich fanaticky uctievať, samozrejme sem tam im ujde nejaká harmónia príliš sa podobajúca niečomu z rannejších Death, alebo niekde im začiatok skladby môže dosť skĺznuť do Autopsy. No vždy skladbu ukočírujú tak, aby to nevyznelo ako pocta, alebo slaboduché vykrádanie. Melodika tu je, ale je neotesaná vo svojich základoch, je priamo surová, ale vedia s ňou narábať tak, aby z toho nebola tupá bezduchosť. Týmto si ale aj tak trochu podpíli pod sebou konár, pretože táto kapela nebude až tak uznávaná ako napr. Asphyx či Bolt Thrower, týmto sa budú držať skôr v undergrounde a pri stuchnutých zvrhlostiach. Môj dojem však je, že ide o zámer, kapela chce udržať plameň undergroundu za každú cenu, aj preto stavili na temný sound. Zvuk nahrávky je prinajmenšom hrozivý, gitary vyznievajú menej ohlušujúco, žiaden ostrý a prenikavý zvuk ako napr. u Vader, skôr prízemný a trochu nečitateľnejší. Bicie sú zastreté taktiež rúškom tmy, takýto zvuk v Death Metale je mi sympatickejší než keď všetky nástroje idú tak povediac po krku a nakoniec kapela vyznieva len príliš „hudobne“. DEATHCULT mi prídu akoby aj zvukom chceli dosiahnuť atmosféru smrti a hrobových manifestov, cítim tu špinu, hlinu, zápach starých kostí, ale aj dohorievajúcich sviečok a kadidiel. Na „Beasts of Faith“ sa nachádzajú aj dve skladby tak trochu vybočujúce, prvou je inštrumentálka A Foul Glint, jej harmónia mi tak trochu pripomína akustickú vyhrávku Corpse Molestation z dema „Descencion of A Darker Deity“, no a tou druhou je klasická cover verzia od Death v podobe Evil Dead. Rozhodne nejde o jeden z najlepších Death Metalových albumov roka, ale aj napriek tomu je mi švajčiarsky DEATHCULT určitým spôsobom sympatický pre svoje cítenie Death Metalu. Myslím, že taktiež nepozdvihnú švajčiarsku Death Metalovú scénu, no taktiež nespravili ani žiadnu hanbu.