DEATH FETISHIST „Clandestine Sacrament“, Debemur Morti Productions, CD´16, USA

Chcete zažiť niečo mimoriadne, temné a zakázané? Niečo ako keby ste vykonali tajný obrad pomocou ktorého by ste vošli do čierneho zrkadla a za vami by sa zatvorili brány reality, času a priestoru? Podobným dojmom na mňa pôsobí debut „Clandestine Sacrament“ od amerického projektu DEATH FETISHIST. Dvojčlenná kapela, ktorá doteraz vydala len dve EPčka „Whorifice“ a „Lucifer Descending“ tiež z toho istého roku, pekná aktivita, však? Nie je sa ale čo čudovať, za touto kapelou stojí totiž Matron Thorn z Aevangelist na gitare, base a vokáloch, a sekundanta mu robí bicman G. Nefarious známy tiež z mnohých undergroundových kapiel. Už podľa tohto nemôže ísť o normálny klasický Black Metal tak ako bol definovaný prvou a druhou vlnou. Práve kto má rád Aevangelist by mal zbystriť pozornosť, ale zas netreba čakať kopírku. Matron dokáže ukázať svoje rôzne hudobné a mentálne polohy. Jediné čo majú obe kapely spoločné je nekonečný hlukový a chaotický rozmer, zložitá hudba postavená na miliónoch tónoch, ktoré sa v každom momente menia no celkove to vyznieva aj tak monotónne. Monotónnosť tu treba brať skôr pozitívne, DEATH FETISHIST predsa nehrajú Jazz Rock, ale Black Metal, na druhej strane, ak by ste boli nadrogovaný nejakou látkou, ktorá by vám pomohla vnímať ešte hlbšie než ste schopní, asi by ste sa z toho pekla aj zbláznili. Základom sú dve na prvý pohľad nesúzvučné gitary, z ktorých jedna hrá niečo zrozumiteľnejšie a „jednoduchšie“ a druhá vytvára obludný chaos vír a do toho celého si pripočítajte perfektne zvládnuté bicie, ambientné prvky, rôzne zvuky a choré vokály. Skladby sa dajú napočúvať, len to chce trochu viac času, ale nebudú vás čakať klasické štruktúry a už vôbec nie harmónie. Melodika sa kľukatí ako strácajúca sa rieka v podzemí, počujete jej ozveny v tme, niekde sa hromadí vo veľkých jaskynných jazerách, inde preteká malou dierou do neznáma. Áno, niektoré harmónie sú viac astrálnejšie a magickejšie, akoby ste sa ocitli niekde v diaľavách vesmíru, iné sú zas ohromujúco zlovestné, nakazené čiernymi zaklínadlami opačnej strany stromu života. Na takýto chaos to chce špeciálneho poslucháča, najlepším meradlom bude teda spomínaný Aevangelist, ak zvládnete ten, mali by ste si poradiť aj s „Clandestine Sacrament“. Všeobecne je melodika dosť podobná vo všetkých skladbách čo rozpoznáte po viacerých vypočutiach, no taktiež si uvedomíte časom, že tieto melódie sú vytvorené zo zložitých harmónii celkom náročným spôsobom. Zvuk je oproti Aevangelist viac organickejší a povedal by som prístupnejší, aj keď tiež je to veľký nápor mnohých inštrumentov, hluku, chaosu. Matron ide na ten moderný Black Metal trochu inak ako iné francúzske, alebo islandské kapely, má iný diagram komplexnosti v sebe, pocity sú iné, riffy sú iné a aj rytmika, ale pár styčných bodov by sa určite našlo. Album obsahuje aj dve inštrumentálne skladby a to hneď prvú The Gifted Medium, ktorá by sa dala tak trochu chápať aj ako intro a vstupná brána do vnútorného sveta DEATH FETISHIST a šiesta Verbrannt Im Altem Morast. Tá je úplne nádherne spracovaná, má svoje vlastné tajné zákutia, priestory, ktoré sa vám otvoria a predstavia. Ak už po tých siedmych skladbách nebudete mať dosť, na záver vás dorazí posledná Upturneth The Chalice čo je skoro 13 minútová kompozícia. „Clandestine Sacrament“ ma určite nesklamalo, práve naopak, je to ten typ albumu, ktorý si môžete pustiť kedykoľvek keď rozmýšľate čo si teraz dám, vždy vás môže prekvapiť a vždy v ňom objavíte niečo nové ak budete pozorne načúvať. Zrkadlo sa znova zatvorilo, pozerám na svoju siluetu v odraze a pri svetle sviečok, v mojej mysli však zostávajú čriepky hrôzostrašných výjavov, ktoré navždy zostávajú vo mne. Vojdete do zrkadla?