Ak nepoznáte fínsku smečku DEATHKIN, rád vás s ňou zoznámim. Vznikli v roku 2010 a doteraz vydali len dve demá „Deathkin“ ´10 a „Purged In Impurity“ ´11. Kapela zostáva v anonymite aj keď svoje tváre zverejňujú, ich mená však zostávajú v utajení. Na demách používali ešte anglický jazyk, aspoň teda názvy skladieb sú komplet v Angličtine, no nový album „Kohti Kotiani Kaaosta“ je už celý vo Fínčine. Ak by vás náhodou zaujímalo, čo títo maniaci produkujú, nemusíte sa obývať žiadnych Nightwish vplyvov ani nič podobného, to by som sa do recenzie ani nepúšťal. Kapela má uvedené ako hlavný žáner Black / Death, s čím sa dá trochu súhlasiť, no viac dominuje Black Metal. Povedal by som, že nejaké Death Metalové vplyvy sú viac než zahlušené, skutočne tu nebudete počuť ani náznak po nejakej americkej vetve, ale ani po švédskej, či akejkoľvek inej, toho Death Metalu je tu ako šafranu. DEATHKIN hrajú svoj Black Metal dosť melodicky, riffy sú silne atmosférické a obrazotvorné, pred očami vám môže naskočiť akýkoľvek výjav. Kapelu vôbec ťažko ku niekomu prirovnať, na ortodoxný Black Metal sú príliš melodickí, s Death Metalom majú toho veľmi málo spoločného, možno niektoré hutnejšie gitarové partie, dokonca by som možno napísal, že štruktúrovo majú trochu blízko aj k tradičnému Heavy Metalu vďaka už spomínanej výraznej melodike. Neviem prečo, ale pri počúvaní ma to trochu ťahá až do gréckej scény, ku kapelám ako Rotting Christ, Varathron, ale to bude určite tou melodikou, ktorú nemôžete prehliadnuť ani keby chcete. Chlapi sa vôbec nesústreďujú na nejaké atraktívne, alebo štýlové riffovanie, jednoznačne idú po melodike a tá má svoju hĺbku a komplexnosť, skladby si preto celkom rýchlo osvojíte. Našťastie to nie je melodika, ktorá je vtieravá a lepkavá, práve naopak, ide z nej mohutné fluidum, presne tento typ melodiky vám zalezie pod kožu a s každým počúvaním vás viac dvíha zo stoličky. Je prepracovaná do posledného detailu, či už ide o zaujímavé gitarové riffy, linky, sóla, vyhrávky, je tu toho príliš veľa, až po vokály, kde dominuje akési teatrálne kričanie, Blackový krákor až po melodické čisté spevy. Všetky tieto hlasové polohy sú zvládnuté na jednotku s tým, že Fínčina tomu celému dodáva zvláštne energie a svojskosť. Niektoré sóla alebo vyhrávky, alebo niečo medzi tým, sú poriadne dlhé a emotívne doladené do posledného detailu, je dobre počuť, že gitaristi sú skúsení borci a so svojim nástrojom sú zrastení už dlhé roky. Počuť to v ich prepracovaných a atmosférických kreáciách, keď už spodný základný motív je prenikavý a to nehovorím o kompozičnom vklade, dramatickom vyhrotení či lyrickej polohe. Skladby sa pohybujú v celkom dlhých časomierach, najkratšia skladba má cez 5 minút a najdlhšia cez 10. Skladby sú napísané s chladnou profesionálnou rutinou, tu ťažko hľadať chyby, alebo nedostatky, pritom je celkom haluz, že kapela tento materiál vydala na vlastný náklad ako digipack v počte iba 200 ks! Z atmosféry sa na mňa vylieva niečo starobylé, ako keď počúvate skoré diela Septic Flesh a podobných kapiel, ktoré operovali s mytológiou starovekého sveta. Kompozične je to hra s vodou a ohňom, tieňom a svetlom, životom a smrťou, nie že by tu boli nejaké pozitívne vibrácie verzus negatívne, ale ak sa pozorne započúvate do melodiky, snáď pochopíte. DEATHKIN nepoužívajú žiadne netradičné nástroje ani klávesy dokonca, všetku tú atmosféru dokážu zachytiť pomocou základných gitár, pretože oni priam tie tóny maľujú! To čo sa mi na kapele najviac počíta, že sú sami sebou, nepodobajú sa na príliš veľa kapiel, nenasadli na nejaký trend, nikoho priamo nekopírujú, pritom ich talent je dosť výnimočný. V skladbách rozpoznáte charakter hudby, ten ich je veľmi výrazný a mohutný, vôbec nechápem ako si ich nemohol nevšimnúť nejaký väčší label, aj keď na Metal Archives už majú Hammerheart Records. Ak máte radi Black Metal s prepracovanou melodikou, povznášajúcou atmosférou a skvelými hudobnými výkonmi, mohli by ste to s „Kohti Kotiani Kaaosta“ skúsiť, nemáte čo stratiť, práve naopak. Na obale sa skvie mezopotámsky výjav s drakom Tiamat, netuším aký význam majú ich texty, ale rozhodne to bude tiež  niečo zaujímavé.
DEATHKIN „Kohti Kotiani Kaaosta“, Self Released, CD´16, FIN


6/45:55/ 9                                            Mortuary


https://www.facebook.com/deathkinband
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]