DEHYDRATED "Resurrection", Immortal Souls Productions EP´17, SK

Od posledného "Ideas" síce ubehlo už neuveriteľných 20 rokov, no v skutočnosti sa kapela rozpadla len pred 11 rokmi. Hlavné jadro odišlo do zahraničia, no Braňo Jurák sa pred pár rokmi našťastie vrátil a rozhodol sa vzkriesiť túto starú mršinu slovenského ug. Jediný, kto mu zostal zo starej zostavy, je basák Jan, ktorý nahral aj legendárne demo "Suffering of the Living Mass", zvyšok musel poskladať z nových členov. Najbližšie k Piešťanom sa nachádza kapela Depresy a určite mu prišla vhod situácia, ktorá u nich nastala. Bicmana Eleva prednedávnom vykopli a takisto ich starý vokalista Dragan bol dlhšie bez "práce". Túto zostavu doplnil ešte jeden nový gitarista Pepe. Keďže Braňovi zostali v šuplíku nejaké staré skladby z post obdobia "Ideas", rozhodol sa ich trochu prerobiť a prispôsobiť novej zostave. Z toho vyplýva, že čerstvé nápady budeme počuť až pri ďalšom albume. Vlastne ani nie je celkom jasné o aký materiál sa jedná, v niektorých recenziách je spomínané EP a v iných plný album. Predošlý "Ideas" točili v hlohovskom Exponente, no teraz sa rozhodli ísť priamo do trenčianskeho štúdia Pianoclub a je to poznať. Spravili totiž presne opačný zvuk, čiže stiahli basy aj výšky a o to viac pridali stredy. Vďaka tomu znie novinka dosť čisto, všetka špinavosť je preč, čo ocenia hlavne mladší fans, tým sa viac priblížili k modernému zvuku. Už úvodné temné intro naznačuje, že v kapele nastali veľké zmeny. Síce ubrali melodiku aj techniku, ale občas mám dojem akoby som počúval skôr nové Depresy. Samozrejme počuť aj typický starý Braňov rukopis, je to jednoducho zmes týchto dvoch kapiel. Kombinovať patologický Death Grind s temným Death Blackom mi príde trochu neprirodzené. Môže za to najmä Draganov vokál, ktorý je zastretý, ideálny pre temných Depresákov. Vlado Pagáč mal úplne opačný druh growlingu, hučal naplno s otvoreným hrdlom a išlo z neho viac energie. Rovnako by to dopadlo aj keby teoreticky Vlado naspieval nové Depresy, to by pôsobilo ako päsť na oko. Takisto Elevov štýl búchania nemá až tak blízko k typickému Dehydrated, on je jednoducho stvorený pre temné opusy Depresy. Kompozične je nový materiál ale viac dehydrovaný než depresívny keďže ide o materiál starý, len mám trochu obavy či na novom albume už neprevážia depresívne stavy. Zaujímavo sú nazvučené najmä bicie, jemne mäkké basy kopákov sa striedajú s tvrdším plechovým zvukom rytmičáku. Otvorené gitary ani kovovo strunová basovka im tiež veľmi nepomáhajú na hutnosti, preto znie "Resurrection" trochu plytšie a čitateľne. Produkcia mi pripomína novšie albumy Cannibal Corpse. Po záverečnom temnom outre prichádza bonus v podobe coveru Dawn of Eternity od floridských Lovecraftovcov Massacre z ich najkultovejšieho debutu "From Beyond". Je to jeden z mnohých Braňových vzorov a hneď je to počuť. Ide o vrchol matrošu, už úvodné temné Sabbathovské riffy spôsobujú zimomriavky na chrbte. Celkovo je materiál pestrý, často striedajú tempá, riffy, menšia dávka melodiky a techniky, občasné sóla, klepačky, takže nechýba nič podstatné. Len to spájanie dvoch odlišných štýlov mi tam nejako nesedí. Kto má ale rád takéto kombinácie s modernejším zvukom, ten bude s novým EP nadmieru spokojný. Temný námet obalu zverili do rúk španielskemu majstrovi Juanjovi Castellanovi, ktorý odviedol dobrú prácu. Aj keď nemám texty, zo všetkého vyplýva, že DEHYDRATED sa posunuli od chorobnej patológie smerom k temnote, smrti a vraždeniu. Takáto je ich nová tvár, zatiaľ si počkáme na ich ďalší album na ktorom už pilne pracujú. Čo sa im rozhodne podarilo, že nový materiál je odlišný od všetkého čo doteraz nahrali.