DEICIDE "Serpents of the Light", Roadrunner Records CD ´97, USA

Posledné roky končiaceho milénia priniesli do DM nový smer v podobe väčšieho experimentovania a melodiky, pretože dovtedy bola väčšina kapiel zameraná na nemilosrdné drvenie. DEICIDE mali za sebou 3 úspešné, no viac menej podobne ortodoxné albumy a stáli pred rozhodnutím či nahrať zase niečo v rovnakom duchu, alebo vyskúšať niečo nové. Rozhodli sa pre druhú možnosť. Síce žiadne veľké experimenty sa u nich nekonali, no vybrali sa aspoň smerom k melodickejším vodám, zrejme ovplyvnených Black Metalovým prúdom. Niečo podobné spravili aj viaceré iné DM bandy, spomeniem napr. Malevolent Creation na svojom "The Fine Art of Murder". Takisto spomínaná diabolskosť vyžarujúca z kapely a hudby bola na ústupe, no oproti ich najnovším dielam znie "Serpents of the Light" stále veľmi rúhavo a zlovestne. Bol to posledný album, ktorý ma od nich zaujal, nasledujúce CDs som počúval už len tak zľahka. Znova točili vo svojom obľúbenom a overenom štúdiu Morrisound Recordings, len zvukovo spravili menší experiment. Gitary majú veľmi zvláštne ladenie aké nepoužil dovtedy takmer nikto. Jediná kapela, ktorá mala podobný zvuk, boli Opprobrium na svojom debute "Discerning Forces", ale ten nahrali až o 3 roky neskôr. Znejú veľmi agresívne a energicky ako roj čmeliakov, alebo skôr sršňov. Stredy sú samozrejme stiahnuté, preto takýto zvuk znie veľmi brutálne a hodí sa len pre kapely, ktoré nehrajú príliš technicky. DEICIDE použili rovnakú taktiku ako v minulosti, na začiatok albumu zaradili tie najsilnejšie vypalovačky. Hneď úvodná Serpents of the Light láme kosti bez najmenšieho zľutovania. Keďže predošlý "Once Upon The Cross" museli nahrať s pomalším tempom a v niektorých recenziách boli za to kritizovaní, teraz sa rozhodli o to viac pridať na rýchlosti. Niekedy až tak, že občas môžu znieť až Speed Metalovo, pridali pár Thrashových a Blackových prvkov, no DM jednoznačne víťazí. Benton chrlí svoju síru voči Kresťanom a nenechal na nich ani nitku suchú. Vyjadril sa síce, že texty boli ovplyvnené jedným jeho priateľom, ktorý zomrel, ale Ježišom a Bohom sa to tu len tak hemží. Zvýšená melodika im prekvapivo neubrala vietor z plachiet, práve naopak, skladby sú o to chytľavejšie. Navyše pridali zabijácku rytmiku po vzore Suffocation, takže skladby majú vysoký spád a dynamiku ako stvorenú na živú prezentáciu. Znova použili arpeggiové stupnicové sóla, ale do hudby DEICIDE sedia ako nikde inde. Nejaké prepracované by im len ubrali na údernosti. Rovnako ako minule, aj teraz je prvá polka silnejšia, z druhej by som vybral asi ôsmu Believe the Lie s extra heavy riffmi zarezávajúcimi sa až do mäsa. Text nasledujúcej The Truth Above sa znova vracia k známej téme Anunnaki ako našich skutočných stvoriteľov bez pomoci Boha. DEICIDE ťažili najmä zo silných skladieb a refrénov, neskôr už stratili svoju silu a nechali sa ovplyvniť DM trendmi. Nevzdali sa ani svojho obľúbeného receptu krátkych skladieb a dĺžky maximálne 30 minút, čím si držali vysokú úroveň. Každá jedna má niečo chytľavé alebo niečo svoje, čo ju robí zaujímavou, to robí tento album jedným z ich najchytľavejších. DEICIDE týmito štyrmi prvými albumami jasne ukázali, že patria k najzásadnejším DM kapelám všetkých čias a ovplyvnili nespočetné množstvá kapiel. Za to si zaslúžia veľké uznanie a určite im za to patrí miesto v DM sieni. Síce boli silno ovplyvnení Slayerom, ale v Death Metale spôsobili jadrovú explóziu. Spolu s Morbid Angel stvorili absolútne základy diabolského DM.