DEIPHAGO „Into The Eye of Satan“, Hells Headbangers Records, CD´15, PHL/CRI

Pokiaľ ide o DEIPHAGO, nejedná sa o žiadnu novú kapelu, ale o starých zvrhlíkov z Filipín a dnes už z Costa Rica. Kapela vznikla v roku 1989 a dodnes vydali tri albumy „Satanik Eon“ ´06, „Filipino Antichrist“ ´09 a „Satan Alpha Omega“ ´12, samozrejme pomedzi tieto tri štichy vydali množstvo demáčov, EPčiek a splitov, no dnes sa zameriame na ich najnovší štvrtý album „Into The Eye of Satan“. Pokiaľ si teda chcete dopriať porciu bezbožného masakru otočte volume doprava a ste v tom až po uši. Kapela produkuje neznesiteľný chaos a hluk v podobe Death / Blacku, alebo tiež ak chcete War Metalu. Ich vzormi budú bezo sporu Blasphemy, Sarcofago, Beherit, Bestial Warlust, Conqueror a ďalší priekopníci tohto mizerného žánru. Hudobne tu máme surové a mohutné riffy, ktoré vyznievajú akoby niekto chrlil pekelné ohne z plameňometu a do toho hádzal staré hrdzavé hrnce zo strmého schodiska, ešte si nezabudnite pripočítať monštruózny rev a dávivé grcanie, vravím, nie je to hudba pre každého. Skladby sú si podobné asi tak na 90%, jednoduché rýchle vypalovačky s katastrofálnymi sólami, ktoré práve odlišujú túto kapelu od im podobným. Sidapa, ktorý práve drží v rukách šesť strunovku, vytvára chaotické zvuky, ktoré zvyčajne nazývame sólami, ich identifikácia je dosť jednoduchá, pretože takto originálny chaos budete počuť málokde. Sú nezvyčajne nazvučené a vytvárajú odporný kontrast ku smrtonosným riffom, ktoré neponúkajú príliš melodické partie. Aj napriek tomuto všetkému musím povedať, že jednotlivé skladby majú svoju logiku, postupnosť a dokonca určité harmónie, keďže „Into The Eye of Satan“ sa dá v pohode napočúvať. Skladby majú svoje zaujímavé momenty vďaka ktorým ich rozlíšite, či sa už jedná o škrípajúce sóla, rytmické výpady bicích, hromové riffy, alebo určité frázy vokalistu, vždy je tu niečo, čo udržuje vašu pozornosť. Hudba DEIPHAGO je plná násilia, nenávisti a hnevu, srší z nej neúprosná brutalita na všetky svetové strany, bez tohto prístupu si celkove ťažko predstaviť akúkoľvek kapelu v tomto žánri. Veľmi silným špecifikom kapiel War Metalu sú šialené vokály, zväčša jeden Blackový animálny krik a do toho sekundujúci hlboký grciak, ktorý by sa nestratil v nejednej Gore Grindovej kapele. Samozrejme tieto vokály vyznievajú trochu inak ako pri Grind kapelách, tu je cítiť viac zla a perverzie a hlavne démonskej manifestácie. Tu má na starosti vokály basák Voltaire 666 a z jeho prejavu musí prísť zle každému katolíkovi, slová zo seba pudí ako jedovatú síru a ťažko povedať, ktorý z jeho vokálov je chorobnejší. Produkcia je samozrejme undergroundová, čítal som recenzie kde si produkciu nemohli vynachváliť a pripadala im ako z iného sveta, na druhú stranu zas reakcie, že práve produkcia celý album pochováva. Z môjho pohľadu sa prikláňam k prvej strane, takáto hudba nepotrebuje uhladenú produkciu ani výraznú, úplne postačí ak sú nástroje do určitej miery zrozumiteľné a vytvorí absolútny chaos, vďaka čomu pozdvihne atmosféru. Za najlepšie a najvýraznejšie skladby by som vybral šiestu Calculated Acts of Cruelty, tá vyčnieva z celého albumu vďaka odlišným riffom a zapamätateľnému refrénu a taktiež hneď za ňou nasledujúcu Red Dragon of Chaos, v ktorej sa taktiež nachádza určitá chytľavosť. Album bude určite pre bežného Metalového poslucháča nestráviteľný vďaka chaosu, ktorý je zámerne vytvorený pomocou šialeného hluku, desivých vokálov a príliš sterilným riffom, ktoré k takýmto kapelám patria. No i tak si myslím, že táto kapela sa vďaka sólam a produkcii vymyká z bežnej priemernosti War Metalu.