DELETERE „Theovorator: Babelis Testamentum“, Sepulchral Productions, EP´19, CAN

Nie je to tak dlho, čo kanadský stredovekí bojovníci Black Metalu DELETERE vyhodili svoj druhý album „De Horae Leprae“ s dlhou časomierou, a už tu máme nové trojskladbové EP čítajúce cez 20 minút pochmúrneho a temného toku čiernej lávy. Ak by si niekto prial, aby sa DELETERE posunuli a vydali iným smerom, bude zrejme sklamaný. Kto mal rád ich staré diela, bude určite nadšený aj novinkou „Theovorator: Babelis Testamentum“. Ich štýl presne zapadá do zvláštnej formy typickej pre frankofónne, alebo francúzske BM kapely. EP obsahuje tri skladby z čoho prvá Theovoratoris Aduentus je najdlhšia, dosahuje dĺžku 8:36 a už podľa nej nebudete mať problém rozoznať ktorá bije. Typická melodika sa odhalí hneď ako kosti nebohého pár mesiacov po pohrebe. Zvláštne klenuté harmónie môžu pripomínať napr. Csejthe z Kanady, alebo ďalších milovníkov temnoty Sorcier Des Glaces. Gitary sú absolútne jednoznačne najdominantnejším nástrojom, ich zvuk a vedenie je dôležité, ako morové masky v období zlého obdobia ľudstva v stredoveku. Anhidar a G. sú už ostrieľanou dvojicou, ktorá si rozumie v oblasti tonality, všetko majú dobre spracované, skomponované a dotiahnuté do rozmerov charakteru DELETERE. Ich tremolové melodické, niekedy až výpravné výlety určujú tvár celej kapely a definujú tak formu a mohutnosť ich celkovej podoby. Najvýraznejšou skladbou je z môjho pohľadu posledná Milites Pestilentiae III – Babylonia Magnissima, kde už začiatok je tak silný ako pohľad do tváre odumretého, posypaného vápnom. Tento úvodný motív sa im neskutočne vydaril, ale aj zostatok skladby pulzuje vo výnimočných vibráciách. DELETERE používajú zvláštnu a ťažko definovateľnú melodiku, to však neznamená, že nie silnú. Nejde vyslovene o negatívne tvorenú hudbu, ale už vôbec nie o pozitívnu. Samozrejme ono to je ťahané do dramatickosti, ale nie nejakým morbídnym spádom a to je myslím silným kľúčom k pochopeniu ich hudby. Dôležitú úlohu zohrávajú aj klávesové partie, ktoré sa skvejú hlavne na začiatku Theovoratoris Aduentus, kde ich melódia tvorí akoby podložie pre ďalšie gitarové vrstvenie. Táto prvá skladba má tiež pekne chytľavý charakter, ktorý dopomáha vytvárať aj vokál. Do Black Metalového krákania je v pozadí zapracované akési vysoko plačúce vykríkanie, ktoré si ani nemusíte uvedomovať, ale túto fintu používajú DELETERE už dávno a je pre nich tiež poznávacím prvkom, čo sa vokálov týka. Prvá skladba má z môjho pohľadu najdramatickejšie členenie, navyše v druhej polke príde na hlboké mužské vokály, ktoré túto vec silne obohacujú, tak trochu mi to pripomína niektoré vokálne kreácie našich Cult of Fire. Celkove je prvá skladba najzložitejšie štruktúrovaná s mnohými náladami a atmosférou preskakujúcou ako pohrebné ohne. Bicman dokáže do svojich bubnov vložiť svoju dušu a ponúkne tak vysokorýchlostné obrátky s tlakom, ale aj technikou. Jeho hra nepôsobí monotónne, často používa rôzne druhy prechodov, dokáže sa s citom pohrať s činelmi a kopáky vás priklincujú o stenu. Zvuk EP je oproti druhému albumu viac roztrieštený, hlavne čo sa týka činel, no zdá sa mi, že basová gitara dostala viac priestoru a nie je problém sledovať jej stopu. DELETERE znova nesklamali, ich Black Metal má tendencie byť ako melodický, tak aj divoký a nespútaný, skladby sú zručne skomponované a atmosféra je silne osobitá.