DEMENTOR "The Art of Blasphemy", Qabalah Productions CD ´99, SK

Tretí album vyšiel práve v magickej dobe, nielen že končili 90te roky, končilo aj celé storočie, množili sa rôzne apokalyptické predpovede, nikto nevedel čo prinesie nové tisícročie. Týmto rokom sa toho veľa zmenilo, hlavne duch doby. Bolo to obdobie kedy sa začala vytrácať stará atmosféra nielen v hudbe, ale aj celkovo v umení, blížila sa nová doba internetu, kapely chceli hrať čo najrýchlejšie a najtechnickejšie, všetko bolo akési modernejšie a čistejšie. S tým všetkým súvisel aj prichádzajúci upadajúci záujem o ziny, koncerty, bola to dosť divná doba prechodu a transformácie. To sa samozrejme odrazilo aj na tvorbe DEMENTORu. Z postu bicích odišiel Joseph "Pike" Piroš, takže zostalo len duo Blahušiak - Calpaš. Pikea nahradil Miloš "Holloshman" Horcák z trenčianskych Clinical a na basu zavítal Miro "Kerut" Kucej od púchovských Thrasherov Face of Agony. Táto zostava prekvapivo vydržala až do ďalšieho albumu "Enslave the Weak". V júli 1998 znova točili v rovnakom štúdiu Pro Art, ale album znie dosť odlišne, jediné čo zostalo, je extrémna surovosť a analógový feeling zvuku. Toto bola silná devíza starých albumov, pretože dokonale vyčistená produkcia by zabila ducha ich hudby. Neviem či boli za to zodpovedné kritiky ohľadom predošlého albumu, alebo len chceli ísť iným smerom, ale "The Art of Blasphemy" zase znie úplne odlišne od všetkého čo kedy nahrali. Akoby chceli prekonať technickú úroveň debutu a všetkým ukázať, že vedia hrať aj na vyššej úrovni. Namiesto klasického intra zvolili inštrumentálnu predohru, ktorou akoby chceli naznačiť, že zapracovali na svojej hudobnej stránke. Nielen že nová nahrávka pôsobí oveľa technickejším dojmom, ale pridali aj na rýchlosti, brutalite a ubrali melodiku na minimum. Preč sú časy melodických sól, teraz obrátili kormidlo opačným smerom k technickým a chaotickejším sólam na štýl Slayer. Holloshman za bacími musel pri nahrávaní asi vypustiť dušu, pretože to čo predvádza, je čistá paľba guľometu. Ako chladnokrvný stroj bez najmenšej známky emócií demoluje všetko čo sa mu postaví do cesty. To ale dobre kontrastuje k ohyzdným gitarám. René Blahušiak musel zrejme prepadnúť kúzlu Morbid Angel, inak si neviem vysvetliť tú drastickú zmenu. Doteraz bol ovplyvnený hlavne kapelami ako Cannibal Corpse, Deicide, alebo Sinister. Toto je totiž niečo ako fúzia Morbid Angel s Deranged, ktorí pár mesiacov pred nahrávaním tohto albumu vydali svoj najnekompromisnejší zásek "High on Blood" a MA zase špinavý "Formulas Fatal to the Flesh". Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o bezhlavú brutalitu, ale toto je kontrolovaná brutalita, všetko je dokonale premyslené, žiadne grindové výplachy, čistý masochizmus. Normálny človek by takéto niečo nikdy nenahral, ani nepočúval, toto je vyžívanie sa v seba deštrukcii. Morbídne padajúce riffy sa prekvapivo dobre hodia k demolačným bicím. René mal geniálnu schopnosť písať chytľavé riffy, na živo to musel byť čistý masaker, temný bitúnok v priamom prenose. Jediná trochu pomalšia a melodickejšia vec je piata Love, ktorú možno spravili tak trochu z recesie ako taký "slaďák". Po nej nasleduje inštrumentálka Requiem to the Cursed Lust, čo je čistá mystická klávesová medzihra, niečo ako ostrov na rozbúrenom mori. Po nej nasleduje už len streľba z guľometu, najväčšiu silu majú hlavne kopáky, ktoré dokážu dobre premasírovať brušnú dutinu. Basovka znova nie je nejak veľmi výrazná, ale pri takejto paľbe ani nemá veľa priestoru aby sa ukázala. Podobne ako minule, aj teraz pôsobí obal albumu amatérskym dojmom, ale dokonale vystihuje surovú podstatu ich hudby, nakreslil ho Jan Sakmar. Meno DEMENTORu rástlo, preto niet divu, že "The Art of Blasphemy" vyšiel cez španielsky label Qabalah Productions čo je sublabel Repulse Records Dave Rottena.