„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
DEMONOMANCY sú špeciálnou kapelou v teritóriách War Metalu, alebo Bestial Black Metalu, pretože na jednej strane vychádzajú z klasík ako Blasphemy, VON, alebo Beherit, nesú ich prvky a zlobu, na druhej strane sú omnoho viac prístupnejší a „melodickejší“, za čo zožínajú dosť kritiky. Neviem či som čítal aspoň jednu vyslovene kladnú recenziu na ich diela, vždy ich dosť zvozia pod zem hlavne fanúšikovia najortodoxnejšieho War Metalu. Mne oná prístupnosť a väčší príklon k Death Metalu vôbec neprekáža, práve naopak, príde mi to ako originalita a to že skladby sú dosť rýchlo napočúvateľné a zapamätateľné je skôr výhodou. Mám rád aj tie beštiálne a chaoticky hlučné komandá ako Bestial Warlust, ale rozhodne mám zmysel aj pre talianskych DEMONOMANCY. Už ich prvý album „Throne of Demonic Proselytism“ z roku 2013 bol zaujímavým zjavom, obsahoval síce viac chaosu a násilia, no novinka ide ešte viac dopredu, čo určite nebude mnohým voňať. Naštvaní budú hlavne tí najortodoxnejší fanúšikovia, pretože toto je vyslovene niekedy melodické a dostupnejšie. Je mi jasné, že tento štýl by mal byť čo najextrémnejší, no ja som si „Poisoned Atonement“ obľúbil hneď na prvé počutie. Ono to odo mňa vyznieva akoby DEMONOMANCY začali spájať svoje korene s nejakými Dimmu Borgir, alebo Cradle of Filth, haha, ale tak to vôbec nie je. Je to stále démonická pečať beštiálnosti a barbarskosti, len do riffov vnášajú viac jasnosti, niektoré linky sú viac chytľavé, no v melodike samotnej disponujú ponurosťou a hrôzou ako sa patrí. V mnohých prípadoch tu fakt počujem viac Death Metalu ako Black Metalu, alebo Grindu, no stále dokážu dodržiavať mnohé pravidlá ako opakovanie určitých riffov dokola, nezabúdajú ani na tupé úderné pasáže, pripomínajúce rozbeh hlavou oproti múru. DEMONOMANCY sú jednoducho viac hudobní a to sa v tejto sfére priam netoleruje. Album ako taký je však silný, skladby majú svoje charakteristiky, štruktúry a dokonca gitarové sóla, tie oplývajú aj určitou melodikou, ale žiadne Heavy Metalové manévre, na to rovno zabudnite. Táto kapela sa jednoducho viac priklonila ku smrtiacemu kovu, ale zachovali aj Black Metalové elementy, ktoré nie sú vždy až tak teroristicky brutálne. Grindové nájazdy tu prakticky nenájdete, ich špecialitou je skôr spomaľovanie čo nie je žiadnou novinkou pri tomto type hudby, ale oni to používajú oveľa častejšie. Jednoznačne však možno podľa charakteru vyznenia napísať, že je to klasická War Metalová nahrávka s ťahom ku rytmickejšej a pomalšej melodickejšej stránke, no stále sa držia beštiálnosti a krutosti. Pri mnohých War Metalových nahrávkach sa v skladbách dá dosť ťažko vyznať, všetko znie jednoliato a extrémne rýchlo, DEMONOMANCY dosahujú cieľ opačným postupom, pričom jadro zostáva zachované. Ďalším šokujúcim faktom pre najortodoxnejších určite bude produkcia, tá je ešte čistejšia a čitateľnejšia než pri debute. Už tam bola produkcia dosť čistá oproti takým Conqueror, alebo Revenge. Za takýto zvuk aký novinka ponúka, by sa nemusela hanbiť nejedna veľká Death Metalová veličina, ale na druhú stranu sa treba zamyslieť nad faktom, že k tomuto typu melodickejšieho a pomalšieho War Metalu sa to hodí. Zvuk je síce kvalitný, basový, mohutný, ale dodáva kapela zvláštnu charakteristiku. Budete skvele počuť každý riff, každý úder na bubon, všetky basové linky a podobne. Osobne si myslím, že ak by ste dali nejakým starým Heavy Metalovým borcom počúvať tie najukrutnejšie War Metalové nahrávky a požiadali ich, aby nahrali potom niečo v tomto duchu, mohlo by to znieť ako „Poisoned Atonement“. Čo sa týka vokálov, klobúk dole, takto brutálne prepracovanú líniu som už dávno nepočul. Totálne ma dorazil začiatok prvej skladby Fiery Herald Undbound (The Victoriuos Predator), kedy sa najskôr ozve Heavy Metalový výkrik ako od King Diamonda a do toho vpadne ultra hlboké a nenávistné dávenie démonického typu. Samozrejme okrem toho prvého čistého výkriku tu už žiaden iný podobný výstrelok nenájdeme. Zostatok vokálnych liniek sa nesie v znamení rôznych hrdelných prejavov, od tých najbrutálnejších až po zrozumiteľnejší polo krik, niečo ako starý Tiamat / Treblinka a to mi berie dych! Vokály sú sami o sebe dobre nafrázované a rytmicky dobre zasadené do riffov a bicích, už aj podľa nich musíte skladby lepšie rozoznať a pritom všetko znie kompakte a dosť originálne. „Poisoned Atonement“ som počúval dosť dlho pre túto recenziu a nahrávka ma doslova ovládla, z ich prejavu jednoznačne cítiť typickú temnotu a démonické entity kolujúce v žilách autorov. Možno práve DEMONOMANCY vytvárajú niečo nové a špecifické, niečo čo bude v budúcnosti používať viac kapiel a oni sa tak stanú kultom, priekopníkmi.
DEMONOMANCY „Poisoned Atonement“, Invictus Productions, CD´18, ITA


8/43:04/ 9,25                                            Mortuary


https://demonomancy.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]