DEPRAVITY "Evil Upheaval", Transcending Obscurity Records CD´18, AUS

Transcending Obscurity sa v poslednej dobe akosi rozbiehajú, zdá sa že z nich bude časom jeden z najrenomovanejších labelov. O austrálskych DEPRAVITY som nikdy nepočul a nebyť tohto labelu, kto vie či by sa k nám dostali. Už pred dvomi rokmi si vydali na vlastné náklady prvé EP "Reign of the Depraved", ktoré som nepočul, ale podstatný je hlavne tento debut. Nahrala ho až pätica hudobníkov, pričom každý z nich už prešiel nejednou kapelou, väčšinou však menej známe mená. Spoločnú majú kapelu Malignant Monster, na ktorej troskách povstali a šlo o Blackened Thrash/Death Metal. Nikde síce nie je uvedené kde sa nahrávalo, ale mix s masteringom prebehli v známom poľskom štúdiu Hertz, kde točili také mená ako Behemoth, Hate, Decapitated, Lost Soul a Vader. Vďaka tomu sčasti chytili nejaký poľský syndróm nielen zvukovo, ale aj hudobne. Sú to ale len náznaky, pretože vplyvov je tu cítiť viac, z celého sveta. DEPRAVITY sa rozhodli skombinovať starú školu s modernou, aj keď tá moderná vysoko prevažuje. Najviac tu preto cítiť Talianov Hour of Penance a všetky podobné kapely. Na druhé miesto by som zaradil Morbid Angel od albumu Gateways a vyššie až po ten posledný, čiže väčšinou veľmi rýchle tempá podporené nenápadnými klávesmi v pozadí. Počuť, že prvoradými zámermi kapely sú technická precíznosť, moderný prístup, dokonalá presnosť a čistá produkcia. Našťastie vedia občas aj spomaliť, pridať rôzne epické pasáže a hlavne éterické sóla na štýl Erika Rutana. Niekedy mám pocit akoby sa snažili napchať do skladieb a hlavne vokálov čo najviac energie podľa vzoru rôznych moderných corových kapiel, pritom sa ale vyhýbajú skákavým tempám, je to všetko úplne na hrane. Takto si k nim môžu nájsť cestu ako starí, tak aj novší fans. Prvé skladby patria k tým najrýchlejším a najbrutálnejším, no čím ďalej, tým viac odkrývajú svoje experimentálnejšie a epickejšie stránky. Vyvrcholením je asi posledná Vile Defloration, ktorá jediná neobsahuje klepačky. Patrí k tým najdlhším, keďže sa neboja prekročiť hranicu 6 minút a zaradili sem najviac atmo riffov, klávesov a akustiky. Síce mám radšej kapely ktoré tvoria atmosféru len gitarami, ale Death Metal má aj takúto modernejšiu stránku. DEPRAVITY sú detailisti, ktorí musia mať všetko dokonale presné, teda hlavne tú vonkajšiu časť prevedenia a zvuku. Sú aj iné kapely, ktoré nemusia byť technicky excelentné, ale vedia zase stvoriť záhrobnejšie, jednoduchšie a hlavne silnejšie skladby. Na prvý pohľad sa môže zdať hudba pomerne náročná a komplikovaná, no v skutočnosti nie je až tak hlboká, ide tu hlavne o vyjadrenie čo najsilnejšej energie v technickejšom smere. Atmosféra z klávesov a sól pôsobí často majestátne, ale nie veľmi konkrétne, ťažko ju niekam zaradiť, rozplýva sa niekam do stratosféry. DEPRAVITY útočia veľmi agresívnym podaním na všetky zmysly čo môže osloviť všetkých fans modernejšieho brutal technical DM. Pri porovnaní s domácimi kapelami je tu cítiť extrémna profesionalita a vysoká úroveň. Pre mnohých to bude určite kandidát na album roka. Rovnako obal albumu je dielom na dlhšie skúmanie s mnohými detailmi, ktoré nakreslil Alex Tartsus (De Profundis, Sinister). Títo Austrálčania vypálili hneď od začiatku silným albumom, ktorý môže určitej časti poslucháčov zasadiť smrteľný úder.