DESTROYER 666 „Wildfire“, Season of Mist, CD´16, AUS

Wow! Gratulujem chlapom z DESTROYER 666 za ich nový album „Wildfire“ ako za jeden z najortodoxnejších a najklasickejších diel v Metalovom ranku za poslednú dobu! Toľko radosti z hudby a z pocitov, ktoré prináša, nečakal som, že ma tento materiál až tak nakope. Kapela DESTROYER 666 pochádza z Austrálie a vznikli v roku 1994. Kapela bola založená ako sólo projekt K. K. Warsluta, ktorý je ešte známejší z dvoch pre mňa mega kultových kapiel Corpse Molestation a Bestial Warlust! Až sa napokon z kapely vytvorila regulárna banda a aj keď je ich „Wildfire“ ešte len piatym albumom, už teraz si mädlím ruky, pretože toto majstrovské dielo ašpiruje za mňa za jedno z najlepších diel tohto roka, ale nepredbiehajme. DESTROYER 666 sa vždy pohybovali v žánri Black / Thrash Metal, čo je vždy zaujímavá a zabijácka kombinácia. Oba žánre sú extrémne agresívne, drviace a väčšinou vždy fanaticky ortodoxné, z takýchto kapiel vždy srší to pravé metalové nadšenie a vášeň. Presne tak znie aj „Wildfire“ len s tým rozdielom, že tento krát chlapi do tohto zapracovali aj Heavy Metal a výsledok je šialenstvo. Skladby tak dostali ešte viac epického ducha, nepôsobia kostrbato a prehnane agresívne, ako iné klasické Thrash / Black akty, ktoré dosť tlačia na pílu. Austrálčania často vyznievajú akoby sa nejaká Heavy Metalová kapela snažila pritvrdiť a pridať mohutné zlo do svojej hudby. Skladby majú krásne vypracované štruktúry, od úvodných riffov, ktoré musia byť od začiatku silné aby poslucháča zaujali, cez ďalšie atmosférické prvky sa vždy prebojujú k refrénom, nesmú chýbať parádne gitarové sóla, prepracované bubenícke výkony, drsná forma prejavu až po šialené zakončenia skladieb. Z ich hudby niekedy pociťujem podobné pocity ako zo starých a najlepších albumov King Diamonda, samozrejme DESTROYER 666 sú trochu extrémnejší, ale v podstate tam nevidím nejaké extra rozdiely. Po hudobnej stránke sú viac než klasický, každý jeden song vami preletí ako 9 mm guľka, je to tak nečakané a už ležíte na zemi. Osobne sa mi veľmi páči, že pridali Heavy Metalovú epickosť a ubrali vietor z plachiet, teraz sa nemôžu skrývať len za agresivitu a hluk, ale museli o to viac preukázať hudobnosť a vytiahnuť dopredu atmosféru. Podarilo sa im to veľmi dobre, album samozrejme pôsobí ako starý Metal so všetkým, dokonca príde aj na klasické heavy jačáky ako napr. „aaaaaaaaaaaa“ vo vysokých výškach, pritom nahrávka pôsobí sviežo. Nemám z nich dojem, že by len kopírovali starých majstrov, sú to Metalové osobnosti, ktoré vedia čo chcú, majú v hlave jasno s akým konceptom prísť aby nevyzneli ako trápne retro bábky. Aby som sa ešte pristavil pri tej epickej stránke hudby, skladby sú tak dobre napísané, že máte pocit, akoby sa pri každej z nich pred vašimi očami odvíjal nejaký príbeh v ktorom ide vždy priam o život. Hudba prichádza akoby z diaľky a vy to už vnímate, čakáte aké to bude, potom keď to tu všetko je, je to neuveriteľne autentické, pravdivé. Nakoniec to všetko končí s veľkolepým záverom a vo vás je ten super pocit, že toto stálo skutočne za to! Teším sa vždy kedy si znova „Wildfire“ pustím aby som mohol zas zažiť všetky tie skvelé momenty, pocity a celkový konečný dojem. Veľmi dobre sa ukázali nielen gitaristi, že vedia nielen skvele hrať, komponovať a rozdávať Metalovú energiu a čistú atmosféru, ale aj bicman ide ako blázon. Užívam si jeho parádičky s činelmi, v tomto mi trochu pripomína Mikkeya Deea na „Abigail“, „Fatal Portrait“ a ďalších skvelých dielach. On drží kapelu v pekných obrátkach a hrá živelne, mnoho prechodov, ktoré dobre využíva do rýchlejších ale aj pomalších temp, rozhodne nepôsobí len rytmicky, ale aj živo a hudobne. Menovať najlepšie skladby je tu znova prinajmenšom o ničom, album treba vnímať ako celok, akoby ho privial vietor alebo priniesla úžasná a dlhoveká rieka z hôr. Album ponúka aj inštrumentálku Artiglio Del Diavlo, ako inak v pravom Black / Thrash / Heavy duchu, tu nechali ešte viac pracovať epiku a riffy obstoja aj bez vokálov, takto sa robia inštrumentálky! Ak som aj kapelu prirovnával ku King Diamond, rozhodne ich nekopírujú ani sa nesnažia napodobniť, podobnosť vidím len v určitých bodoch, pocitoch, vôbec nejde o uctievanie legendy. Silný album, silné celky, silné zážitky a prežitky, klobúk dole Páni!