Austrálska úderka DESTROYER 666 je skutočným Metalovým besom bez náznakov nejakých trápnych póz, alebo vypočítavosti, pri tejto kapele rozhodne ruku vraziť do ohňa a to aj do čierneho. Nevravím to len preto, že frontman K. K. Warlust kedysi okupoval dve totálne nebezpečné a ničiace komandá Corpse Molestation a Bestial Warlust, ku ktorým chovám absolútny rešpekt a taktiež ich neodmysliteľne uctievam za ich odkaz. Momentálne sa v kapele nachádza na bicích aj R. C. ktorý je aj členom Grave Miasma a odpadlík od Cruciamentum a nakoniec starý cap Felipe Plaza Kutzbach na base a vokáloch a tiež člen mocných Nifelheim hrajúcich podobnú odrodu hrôzy ako DESTROYER 666! Chlapi boli vždy považovaní za Thrash / Black modlu, ale časy sa trochu menia, čím viac starnú, tým viac na nich doliehajú ich začiatky kedy začínali s Metalom všeobecne a drhli hlavne Heavy Metalové koráby. Je to počuť zo štruktúr skladieb, z prehĺbenejších melódií, dôraz kladú viac na gitarové sóla a ubúda tej priamočiarej a búrlivej agresivity. Samozrejme nikto nehovorí, že by zmäkli, ani náhodou, len pridaním Heavy elementov pôsobia ešte honosnejšie, mohutnejšie a šialenejšie.
Novinka ponúka len tri nové skladby a jednu staršiu prerábku, poslednú Trialed By Fire pochádzajúcu z ich EP „Terror Abraxas“ z roku 2003. Prvá Violence Is Golden začína impozantne s ortodoxnými riffmi, ktoré musia preraziť ako autogén aby ukázali celkový charakter ich obsahu. Potom sa skladba otvára všetkými možnými spôsobmi, všetky nástroje pridávajú svoj um vrátane skvelých vokálov v ktorých vždy dominuje parádny refrén ako z ťažkého špinavého Heavy Metalového sna. Keď počúvam tento track, normálne sa niekedy pristihnem pri tom, že takto by mohli znieť Mercyful Fate, keby hrali o poznanie tvrdšie a extrémnejšie, myslím, že to nebude len náhoda a maniaci ich majú veľmi v krvi, ale určite sa ich nesnažia napodobňovať ani nič podobné. Skladba má brutálny ťah na bránu, od začiatku atakuje a razí si cestu svojou silou, bez toho aby lapali po dychu čo i len na malý moment. Druhá Stone By Stone je ťažko ovplyvnená ranným Heavy Metalom typu Motörhead, ešte tu cítiť nánosy špinavého Rock´N´Rollu. Prvé riffy jasne osvietia cestu čiernym plameňom a vy sa už len veziete na prudkých riffoch, divokých ako rieka a bicích ostrých ako čepeľ skalpela. Skladba má prirodzenú a premyslenú štruktúru, každý detail je premyslený a silný, v každej chvíli rozpútavajú dokonalé hudobné peklo, refrén je rovnako silný a dôležitý ako pri predošlej stope a gitarové sóla vyletujú do ovzdušia ako čarodejnice počas Valpurginej noci. Trojka Call of The Wind začína geniálnym sólom, kde tóniny sú uspôsobené tak, že na ne nezabudnete do smrti, takto sa tvoria výnimočné a najkrutejšie sóla s absolútnou razanciou po harmonickej dokonalosti. Toto si vychutnáte hneď na začiatku a nie na krátku chvíľu. Na to vás zbombarduje ďalší Heavy Metalový riff ako z 80tych rokov, všetko sa točí nebezpečne rýchlo a bezohľadne, žiaden priestor pre slabosť. Refrény v tejto veci sú snáď ešte premakanejšie, príde aj na Heavy Metalový výkrik a v rovnakých výškach sa škľabiace sólo, ale aj na chlapácke hlbšie spevy štýlu oooooooo, ktoré môžu pripomenúť Bathory. V mnohých momentoch je táto skladba kultová už teraz a povedzte že nie. Posledná Trialed By Fire ako som spomínal, je nádherným pohľadom do minulosti kapely, kedy ešte rezali priamočiarejší Thrash / Black. Melodicky sa DESTROYER 666 dotýkajú samotnej najhlbšej esencie harmónií, ktoré sú presne podľa mojich predstáv, tak aby dominovala úžasná melodika, ale aby to nebola príliš scukrovatelá vata s melódiami, ktoré sa vám votrú do pamäte tak rýchlo ako ich aj znenávidíte pre vtieravosť a vypočítavosť. Chlapi vedia ako má starý Metal znieť a čo všetko má obsahovať aby dosiahol tie najvyššie méty. Nemám k tomuto EP viac čo dodať, toto jednoducho počúvať povinne, pri sviecach v temnote, v chladných pivničných priestoroch s fľašou v ruke, extrémne a dokonalé.
Novinka ponúka len tri nové skladby a jednu staršiu prerábku, poslednú Trialed By Fire pochádzajúcu z ich EP „Terror Abraxas“ z roku 2003. Prvá Violence Is Golden začína impozantne s ortodoxnými riffmi, ktoré musia preraziť ako autogén aby ukázali celkový charakter ich obsahu. Potom sa skladba otvára všetkými možnými spôsobmi, všetky nástroje pridávajú svoj um vrátane skvelých vokálov v ktorých vždy dominuje parádny refrén ako z ťažkého špinavého Heavy Metalového sna. Keď počúvam tento track, normálne sa niekedy pristihnem pri tom, že takto by mohli znieť Mercyful Fate, keby hrali o poznanie tvrdšie a extrémnejšie, myslím, že to nebude len náhoda a maniaci ich majú veľmi v krvi, ale určite sa ich nesnažia napodobňovať ani nič podobné. Skladba má brutálny ťah na bránu, od začiatku atakuje a razí si cestu svojou silou, bez toho aby lapali po dychu čo i len na malý moment. Druhá Stone By Stone je ťažko ovplyvnená ranným Heavy Metalom typu Motörhead, ešte tu cítiť nánosy špinavého Rock´N´Rollu. Prvé riffy jasne osvietia cestu čiernym plameňom a vy sa už len veziete na prudkých riffoch, divokých ako rieka a bicích ostrých ako čepeľ skalpela. Skladba má prirodzenú a premyslenú štruktúru, každý detail je premyslený a silný, v každej chvíli rozpútavajú dokonalé hudobné peklo, refrén je rovnako silný a dôležitý ako pri predošlej stope a gitarové sóla vyletujú do ovzdušia ako čarodejnice počas Valpurginej noci. Trojka Call of The Wind začína geniálnym sólom, kde tóniny sú uspôsobené tak, že na ne nezabudnete do smrti, takto sa tvoria výnimočné a najkrutejšie sóla s absolútnou razanciou po harmonickej dokonalosti. Toto si vychutnáte hneď na začiatku a nie na krátku chvíľu. Na to vás zbombarduje ďalší Heavy Metalový riff ako z 80tych rokov, všetko sa točí nebezpečne rýchlo a bezohľadne, žiaden priestor pre slabosť. Refrény v tejto veci sú snáď ešte premakanejšie, príde aj na Heavy Metalový výkrik a v rovnakých výškach sa škľabiace sólo, ale aj na chlapácke hlbšie spevy štýlu oooooooo, ktoré môžu pripomenúť Bathory. V mnohých momentoch je táto skladba kultová už teraz a povedzte že nie. Posledná Trialed By Fire ako som spomínal, je nádherným pohľadom do minulosti kapely, kedy ešte rezali priamočiarejší Thrash / Black. Melodicky sa DESTROYER 666 dotýkajú samotnej najhlbšej esencie harmónií, ktoré sú presne podľa mojich predstáv, tak aby dominovala úžasná melodika, ale aby to nebola príliš scukrovatelá vata s melódiami, ktoré sa vám votrú do pamäte tak rýchlo ako ich aj znenávidíte pre vtieravosť a vypočítavosť. Chlapi vedia ako má starý Metal znieť a čo všetko má obsahovať aby dosiahol tie najvyššie méty. Nemám k tomuto EP viac čo dodať, toto jednoducho počúvať povinne, pri sviecach v temnote, v chladných pivničných priestoroch s fľašou v ruke, extrémne a dokonalé.
DESTROYER 666 „Call of The Wild“, Season of Mist, EP´18, AUS
4/19:55/ 9,75 Mortuary
http://www.destroyer666.uk/
4/19:55/ 9,75 Mortuary
http://www.destroyer666.uk/
