DESTROYING DIVINITY "Hollow Dominion", Lavadome Productions CD ´14, CZ

DD nie sú žiadnou kapelou ktorá by chrlila jeden album za druhým ako to majú niektorí vo zvyku. Dnešná scéna je navyše tak presýtená, že nemá žiadny význam ju ešte viac zahlcovať nekonečnými nosičmi. Tento krát im vydanie trvalo "iba" 4 roky, na čom sa určite podpísali aj zdravotné problémy vokalistu Erika. Vďaka ním dlhú dobu ani nehrali naživo, ale zdá sa, že je už všetko v správnych koľajách. S novinkou zakotvili u skvelého labelu Lavadome Productions a myslím, že lepšie ani nemohli spraviť, dokonca lepšia voľba než minule u Brutal Bands, takáto kapela potrebuje vyzdvihnutie do undergroundových výšin.
"Hollow Dominion" pokračuje presne v duchu svojho predchodcu, čiže brutálne surový zvuk a nekompromisná rýchlosť. Teraz dokonca skrátili hrací čas aj napriek tomu, že ho nikdy zbytočne nenaťahovali. Na prvý pohľad je materiál veľmi neprístupný. Môže za to hlavne extrémne nahustené bicie a absencia výrazných melódií či stredných temp. Síce to možno vyžaduje nejakú námahu, ale po určitom čase sa im dá dostať pod kožu, zrazu sa začnú vynárať temné melódie z rytmických riffov, alebo sól. Vstupným portálom by mohla byť dvojka Burning Divine Domination kde vás ovalia multidimenzionálne riffy na spôsob MORBID ANGEL, najmä z obdobia "Gateways to Annihilation". Tohto vplyvu sa nezbavia asi už nikdy, také éterické riffy možno nájsť u mnohých novších kapiel. DD sú ale oproti MA o niečo extrémnejší, akoby zabiehali až k brutal DM. Myslím, že na príčine bude ich obdiv k novine "Portals to Canaan" od DEEDS OF FLESH. Jednoducho kombinujú ich nekompromisnú brutalitu s temnotou MA, IMMO, alebo INCANTATION. Toto je ten recept podľa ktorého varia a ide im to viac než dobre. Vôbec nepoľavili z tempa a snaha hľadať u nich pomalšie skladby hraničí až so šialenstvom, alebo beznádejou, jedinou výnimkou by mohla byť snáď len päťka Suffering Redemption ponúkajúca nejaké pomalšie pasáže, samozrejme bez rýchlych kopákov by to nešlo, to by už neboli DD. Vôbec nezávidím bicmanovi Ommurtagovi, síce som ich ešte nevidel naživo, ale pri každom vystúpení musí zo seba vypustiť minimálne jednu dušu, ktovie koľko ich má ešte na sklade.
DD ako vždy nesklamali, znovu ponúkajú dlho očakávanú dávku pre nejedno lačné brucho, alebo ucho. Na jednej strane žiadna primitívna jednoduchosť, na druhej zase žiadne prehnané exhibicionistické trilkovanie, len správne namixovaná zmes surovosti a atmosféry. Nový label im snáď už prinesie potrebné uznanie a dostanú sa tam kam patria. Jediné čo dúfam, že zase nebudeme musieť čakať pol dekády na ďalšiu dávku.