DESTRUKTOR „Opprobrium“, Hells Headbangers Records, CD´15, AUS

Páči sa mi veľa austrálskych kapiel, verím tomu, že táto krajina ponúka zaujímavé kapely hlavne v oblasti Death / Black Metal, alebo čistý Black Metal. Asi je to ich zvláštnou mentalitou, že dokážu byť iní, svojskí a originálni. Dnes si posvietim na jednu staršiu kapelu DESTRUKTOR, ktorej korene siahajú až do roku 1997. No ich pôvod je ešte starší, pod názvom Aphasia existovali už od roku 1995! Chlapi teda majú už čo to odohraté, skúsenosti s extrémnou hudbou a preto by mala novinka odzrkadľovať ich najlepšie schopnosti. Hudobne je to práve kombinácia Death a Black Metalu ktorá ma láka snáď najviac, veď v Austrálii má tento žáner slušnú základňu a kultové kapely Bestial Warlust / Corpse Molestation, Abominator, Sadistik Exekution, Destroyer 666 a ďalšie. Oproti spomínaným kapelám mi prídu DESTRUKTOR viac melodickí s dôrazom kladeným aj na čistotu a zrozumiteľnosť. Ich hudba je podobná ako spomínané legendy, len viac chytľavosti v riffoch ich stavia do trochu inej pozície. V takomto prípade im to trochu uberá na zverstve a brutalite, samozrejme ani DESTRUKTOR nie sú žiadna do mainstreamu zasahujúca kapela, je to masaker ako sa patrí, len nemajú v sebe tú šialenosť a morbídnosť ako napr. Bestial Warlust, ktorí jednoducho ničia všetko. Album „Opprobrium“ sa dá celkom ľahko napočúvať, aj keď sú tu aj typické War Metalové riffy a zaujímavé melodické gitarové linky. Chlapi nepoužívajú toľko zúrivosti a gitary neznejú tak mohutne. Ich zvuk je viac prístupnejší a jednotlivé riffy sa stávajú viac čitateľnejšími, ale myslím, si, že to bolo zámerom tvorcov. Na druhú stranu musím povedať, že znejú zas viac old schoolovo s ich skladby sú viac skladbami, než vybuchujúcou nenávisťou. Postupy sú logické a premyslené, dokonca niektoré riffy sú silne melodické, napr. začiatok Blood Poison, z nich sa vyrúti aj slušná atmosféra. Posledná skladba Forever The Blood Shall Flow sa asi najviac líši od ostatných, je ešte viac melodická a prepracovanejšia v štruktúrach riffov, povedal by som, že je to skladba najviac sa podobajúca Hudbe. Aby ma niekto zle nepochopil, nehovorím, že ostatok materiálu nie je hudba, len sa v nich držia v určitých schémach a štýle. Práve posledná je najdlhšia a má vyslovene chytľavý refrén, ktorý pre podobné kapely nie je až tak typický. Aj keď sa drží v mantineloch DESTRUKTOR, vycítite tam trochu iné postupy a ak by bol celý album napísaný v tomto duchu, vyznel by „Opprobrium“ trochu inak. Ako som spomínal, DESTRUKTOR pôsobia viac uhladene aj vo zvuku, nie je tu typická špinavosť a bodrel, aj keď na druhú stranu sa musím zastať kapely, pretože zvuk stále spadá do udergroundu aj keď je omnoho čistejší a čitateľnejší. Týmto je ale aj viac redší a je v ňom viac prázdneho priestoru. Na to, že kapela existuje už od minulého storočia, je novinka ešte len druhým radovým albumom, tým prvým bol „Nailed“ z ´09 a nemal som možnosť počuť vlastne žiadne ich staré nahrávky, takže neviem posúdiť akým smerom sa vyvíjajú. Ak mám napísať niečo o kvalite albumu, je to vec, ktorá ma nijako extra nezaujala. Skladby, aj keď majú svoju auru, na mňa nezapôsobili takým dojmom, aby vo mne zostala hlbšia stopa. Myslím, že tento album zaujme niektorých fans, ale časom naň môžu ľahko pozabudnúť. Minutáž tohto disku je cez 30 minút, čo je dostatočný čas na kvalitu albumu a som si istý, že ak by mal ešte o dve tri skladby navyše, nudil by som sa pri počúvaní o poznanie viac. Som toho názoru, že Austrália ponúka, alebo ponúkla, omnoho zaujímavejšie kapely ako DESTRUKTOR, ale tým nechcem „Opprobrium“ zhadzovať, len mne to až tak nesadlo.