DESULTORY vždy stáli skôr v tieni ostatných švédskych kapiel, pretože nemali v sebe nič výraznejšie, dokonca aj Dark Tranquility, alebo In Flames boli viac v pozornosti. Klasický DM s melodickými linkami a neurčitým konceptom o samote, depresii a biede. Na druhú stranu treba povedať, že svoju tvorbu určite neodflákli, všetko spravili poctivo. Lenže začiatkom 90.tych rokov bola tak silná konkurencia nie len vo svete, ale aj v samotnom Švédsku, že prežiť mohli len tí najsilnejší. Niekedy nestačí len dobre zahrať melodický DM, za ním musí byť ešte niečo navyše, niečo tajomné, možno charizma, alebo silné kreatívne schopnosti, to sú už veci za hranicami bežného rozumu. Nepočul som ich už takmer 100 rokov, až teraz po dlhej dobe počúvam ich najnovšie dielo. Samozrejme som si vypočul aj ich staršie albumy a musím uznať, že hlavne druhý "Bitterness" mal niečo do seba. Počuť z nich niečo od takmer každej švédskej kapely, najmä by som spomenul nový At The Gates, alebo Dissection, no o kopírke rozhodne nemôže byť reč. Nemeckí Thulcandra síce skopírovali Dissection na 100%, čo má z povrchného hľadiska väčšiu silu, no pri hlbšej analýze zistíme, že DESULTORY sú na tom oveľa lepšie, oproti ním majú aspoň svoju vlastnú tvár. Znova točili v štúdiu Necromorbus, Stockholm, kde nahrávali aj také kapely ako Watain, Repugnant, Portrait, Tribulation, etc, ale teraz je zvuk akýsi ťažší a organickejší, zabiehajúci až do HM2 štýlu. Zároveň sa snažili aby zneli trochu viac moderne a sviežo. Ako sami povedali, trvalo im takmer 3 roky, kým napísali tento materiál, ale dopredu sa rozhodli, že dajú do toho všetko zo seba a kapelu rozpustia. Vraj ich kreatívne sviece už dohoreli a nedokázali by spraviť nič lepšie. Album vyšiel 23. júna a odvtedy už robia len rozhovory, nič iné, ani žiadne koncerty nehrozia. Skladby sú oproti predchodcovi rýchlejšie a s častejšími zmenami tempa. Typicky švédske melódie chytia každého poslucháča zameraného na melodickejšie formy DM. Všetko šlape tak ako má, ale svojho odvekého problému sa nedokázali zbaviť ani teraz. "Through Aching Aeons" určite nespraví žiadnu dieru do povestného DM sveta, ale na druhú stranu sa nemusia ani hanbiť za svoj výkon. Počuť, že už majú niečo za sebou a vedia ako napísať slušné skladby plné melancholicky znejúcej labutej piesne. Aj textovo sa už viac menej lúčia so svojim hudobným životom, posledná Our Departure hovorí za všetko. Podobných kapiel je v súčasnosti vo Švédsku našťastie viac než dosť, takže scéna určite týmto neutrpí žiadnu významnú stratu ako to bolo v prípade Dissection. Zo skladieb by som vybral šiestu Slither, ktorá patrí k tým kratším a útočnejším, ale hudobne sa krúti a zvíja ako had. Nasledujúca Divine Blindness začína klavírnou predohrou ako z nejakého duchárskeho hororu a táto znepokojujúca melódia sa znova objavuje aj v riffoch. Tajomne pôsobiaci obal v dvojfarebných odtieňoch má na svedomí francúzsky umelec Pierre-Alain D z 3mmi Design (Kamelot, Necrodeath, etc), ktorý sa dokonale hodí k hudobnému obsahu CD. Zostavu tvoria väčšinou pôvodní členovia, takže istá konzistentnosť a história boli zachované. Ešte niekedy v roku 2013 keď nahrávali skúšobné demá, sa kapela vyjadrila, že pôjde o ich najbrutálnejší album, čo sa im aj podarilo. Vokalista Klas chrlí svoje vízie o zúfalstve surovšie a agresívnejšie než v minulosti. Po dlhých siedmych rokoch dokázali nahrať album, ktorý dôstojne ukončuje ich 24 ročnú cestu DM pláňami.
DESULTORY "Through Aching Aeons", Pulverised Records CD ´17, SWE


9/43:54/ 7,5                                           Storm


facebook.com/Desultory-50447918404/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]