DEVATHORN „Vritra“, World Terror Committee, CD´15, GRC

Aké prekvapenie, netušil som, že určití členovia Acherontas sú zaangažovaní v ďalšej výbornej kapele DEVATHORN! Konkrétne gitarista Saevus Helcath a basák Hierophant, nevedel som čo od nich čakať, no s Acherontas zas tak veľa spoločného nemajú, aj keď melodicky by sa tam niečo našlo.
Hudba DEVATHORN je omnoho priamočiarejšia a agresívnejšia, nepoužívajú uvoľňovacie pasáže, len poriadny nátlak a vysoko kvalitný Black Metal. Takýto typ hudby osobne ide do mňa veľmi dobre, už od prvého počutia si všímam úžasné gitarové linky plné melodického harašenia v hlbokých temnotách. Saevus nahral obe gitary buď sám, alebo mu niekto pomohol, rozhodne sa oba nástroje výborne dopĺňajú a strašia ako negatívna energia na povale. Gitarovo mi to trochu pripomína Dissection, len s takým gréckym duchom a gitary sú rozhodne perlou celého materiálu. Udávajú šialené tempo až mrazí. Tremolá sa striedajú s modernými púšťanými riffmi typickými skôr pre francúzske BM stálice typu DO. Mám na mysli zas tie jemnocitné výškové šialenosti, ten zvuk pri týchto linkách je nadpozemský! Ono je to celkove dosť náročne postavená hudba, aj keď na prvé počutie sa zdá, že všetko je jednoduché a ľahko napočúvateľné. Stačí mať dobrý zmysel pre kompozíciu a vycibrenú techniku hrania. Gitary sú ostré a agresívne s čistým zvukom, ich prenikavosť je pri sólach neprepočuteľná, v ich hudbe si musí prísť na svoje každý fanúšik tohto žánru. Ono to až tak úplne čistý BM nie je, z môjho pohľadu sú tam aj prvky Death Metalu podobne ako u Dissection. No čierny kov jednoznačne prevláda. Toto je ten typ hudby, kde je všetko presne načasované, presné a dokonale zahraté bez najmenšej chyby. Poznám kapely tohto druhu, ktoré dodržujú tiež tento modus operandi, ale znejú príliš umelo a slizko, DEVATHORN vedia ako takúto hudbu spraviť zaujímavou a hlavne temnou. Hudba je celkove dosť hustá vďaka masívnemu soundu gitár, bicie sú tak trochu v úzadí, no všetky druhy bubnov sú počuť, najviac vyčnieva rytmičák a kopáky sú trochu v úzadí. Treba sa na ne trochu sústrediť aby ste si ich uvedomili. Všetko dobre zahusťujú činely, hlavne china a crashka, potom si viete predstaviť ten demolujúci efekt. Skladby sú napísané veľmi zaujímavo, neustále majú v sebe dramatický nádych, balansujú na pomedzí temnoty, okultna a zla. Samozrejme aj tu sa stretávame s podobným efektom ako u podobných kapiel, že skladby sa na seba dosť podobajú, to pri dlhšej časomiere, konkrétne cez 60 minút, môže niektorých poslucháčov nudiť. Mne sa zdala časomiera premrštená len do doby, kedy som si na skladby zvykol a spoznal ich vnútro. Zrazu mi bola aj tá hodina málo. Ono ten čas trochu naťahujú aj temné ambientné skladby ako Cantibus Ad Messorem, Sanctus Mor a Draco Adligat Mundi, ktorá celé dielo uzatvára. Vokalista Althagor mi do ich hudby sedí, nesnaží sa spievať typickým BM jakotom, ktorý niekedy fakt lezie na nervy, ale používa zaujímavo priškripnutý škrek na pomedzí Black a Death Metalu. O frázovanie nemusíte mať obavy, svoju prácu ovláda perfektne a je počuť, že vie o čom spieva. Jedným z najpodarenejších songov je z môjho pohľadu Principes of Chaos, základná melódia je silne prepracovaná a nedá mi vydýchnuť, sólovanie gitár je tu priam beštiálne. Zaujímavou je aj hneď po nej nasledujúca Sapphires of Vritra, tá sa drží skôr stredného hutnejšieho tempa a rozohráva mystickú hru tieňov. V tejto je vplyv francúzskej scény snáď najintenzívnejší, znova silné melódie, silné momenty, krvácajúce sóla a hnisajúca tma. Krásne sa tu predvedie aj Althagor s hlbokým teatrálnym prejavom po ktorom nastúpi akustická pasáž so známou a opakujúcou sa vetou Zazas, Zazas, Nasatananda Zazas!
Čo by som povedal na záver k tejto nahrávke? Kto má rád atmosférický moderný Black Metal s občasnými smrtiacim podhubím a potrebuje kvalitne napísané skladby, musí sa po „Vritra“ poobzerať, ja som tiež donedávna chodil slepý. O tom, že grécka BM scéna je silná, nemusím snáď ani hovoriť, stále sa tu dá objaviť mnoho šialených kapiel ako napr. DEVATHORN!