DEVATHORN / INFERNO „Zos Vel Thagirion“, World Terror Committee, Split CD´18, GRE/CZ

Splitko „Zos Vel Thagirion“ medzi kapelami DEVATHORN a INFERNO určite patrilo medzi najzaujímavejšie diela, aké sa v minulom roku objavili. Obe kapely sú na výbornej kreatívnej, ale aj inštrumentálnej úrovni a to ešte nezmieňujem rovinu duchovnú, na ktorej snáď skoro všetko stojí. Pokiaľ ste sa náhodou po tento materiál ešte nedostali, robíte veľkú chybu, teda hlavne ak ste fanúšikmi okultného Black Metalu, podotýkam moderného, experimentálneho a novátorského. Všetko otvárajú Gréci DEVATHORN v ktorých radách sa objavujú Saevus Helcath na gitarách (Acherontas, Shibalba, Warbled Arma), Hierophant na base (Acherontas, Heretic Cult Redeemer, Cosmic Ekpyrosis), alebo Arkhus A. na gitare (Impenetrable Darkness, Archdaeva), všetko rešpektované mená a osobnosti gréckej scény. Prvá skladba Azazyel Iscariot rozpútava špičkové Black Metalové tornádo v rýchlom móde. Hneď prvé riffy vám prsknú horúci olej do tváre, jasne definovaná harmónia si razí cestu najmenšieho odporu a horúce gitarové linky prenášajú poslucháča do astrálneho sveta zlých duchov. V riffoch narážam ako na tradičné tremolá agresívneho švihu, tak aj na moderné jemnocitné vrstvenie temnoty. Skladba sa zdá zo začiatku dosť priamočiara a jednoducho vystavaná, no v druhej polke prichádzajú zaujímavé zvraty v kompozícii a skladba sa mení ako Lynchov film ku koncu, kedy všetko dostáva nový a iný rozmer. Ku koncu cítiť jasné grécke smerovanie nie len v sólach ale aj v riffoch, Acherontas modifikácie sú cítiť na sto honov. Melodika sa rozvetvuje, otvára a dosahuje úctyhodné vyvrcholenie, ktoré je obsiahnuté v skoro sedem minútovom obale. Druhá skladba Omphalos je zas niečo úplne iné, rituálna rovina presahuje celý koncept a rýchlosť, alebo intenzita ide bokom. Mantrické spevy, jemnocitné vyhrávky v mystickom plášti, tribal bubnovanie vašu dušu postaví priamo do kruhu ohňa a výzva je na svete. Opakovanie tém, zaujímavá grécka harmónia, čudné zvuky vybehujúce spoza opony, jednoducho krása. Skladba tiež prekvapuje v druhej polke, kedy sa melodika otvorí a skladba začne byť viac experimentálnejšou, ale aj dramatickejšou.
To českí Inferno sú zas kapelou z iného súdka, myslím, že nikoho neprekvapí ich chuť experimentovať a posúvať hranice moderného Black Metalu, ale až takto? Pri počúvaní ich prvej skladby The Solitary Immersion Into Autarchic Silence sa prepadám do hlbokých priepastí, alebo vzlietam do nadpozemských výšin nekonečného univerza? Už úvod naznačuje, že tu sa varí z nových ingrediencií, žiadne Black Metalové tremolá ani pokusy o agresívne presahy, len mystická škrupina tvorenia a ničenia, bludné krúženie v špirále poznania. Skladba je absolútne nepredvídateľná, neskôr sa pridáva aj Metalový drive, no všetko je značne zdeformované, zahalené rúškom fantazmagórie a psychadelických spektier rozmanitosti. Je jasné, že INFERNO sa inšpirovali u majstrov ako DSO, alebo BAN, no oni dokázali prekročiť svoj vlastný tieň a vytvorili skladbu, ktorá zachádza asi až príliš ďaleko za horizont udalostí. Komplikovaná štruktúra, máloktoré časti sa opakujú, stále sa ide vpred, riffy sa vám rozpadávajú v sluchovodoch, harmónie sa vytrácajú do vzduchoprázdna, šepkanie spoza hviezd, experimenty so zvukom gitary, pomätenie a šialenstvo. Táto skladba je tak výživná a novátorská, že keby sa toho chytí nejaká iná kapela, snáď by z tohto dokázala uhniesť aj celý album, no INFERNO vytvorili extrémny experiment, jednu z najzvláštnejších a najbizarnejších skladieb, aké sa v BM za minulý rok podarilo vytvoriť. Niekedy mám pri počúvaní niektorých nástrojov pocit, akoby som ani nedokázal identifikovať či práve hrá gitara, alebo piano. Kto toto nepočul, ani neuverí, niekedy mi táto kompozícia príde ako Pink Floyd v rannom období, len Black Metalovo zamerané. Ak by INFERNO vydali ďalší album v podobnom duchu a posunuli to ešte ďalej, tak sa máme na čo tešiť, myslím, že táto kapela sa už teraz radí medzi najnovátorskejšie BM hordy aké po zemi chodia. Druhá Zos Vel Thagirion je ambientnou plochou, tiež rituálnejšou skladbou, experimentom, ktorý duchovne nadväzuje na predošlú a uzatvára tak celé toto dielo, najlepšieho splitu minulého roku!