CULTES DES GHOULES „Coven, or Evil Ways Instead of Love“, Under The Sign of Garazel Productions, CD´16, POL

Čarodejníctvo a bosoráctvo, uctievanie diabolských bytostí a samotného Diabla, okultizmus a praktiky čiernej mágie, zakázané jedy a halucinogény, zlé, mocné rituály praktikované v dávnoveku, vízie z iných svetov a sny po okraj naplnené nočnými morami, to všetko sa spája v poľskej kapele CULTES DES GHOULES. Temná hudba predurčená k zlomocným pocitom, zvláštna príchuť smrti a šialenstva v nej, atmosféra gradujúca každou skladbou do agonického pocitu posadnutia, archaickosť a zhubná nátura temných harmónii, to zas ponúka ich hudobná vízia pekelných hrôz. CULTES DES GHOULES je do veľkej miery originálnou kapelou, telesom malomocných príšer Maelströmu! Už predošlé dva albumy „Haxan“ a „Henbane“ boli štedrým čiernym sústom pre vyznávačov čiernych omší a nočných výletov do divokých a hlbokých lesov, kde prebývajú zvláštne entity. Novinka „Coven, or Evil Ways Instead of Love“ je tretím pokračovaním ich ságy o nekromantizme, počúvajte a buďte v strehu! Neviem či označenie Black Metal je pre túto chásku úplne priliehajúce, ak áno, je to prapodivný Black Metal, tak svojský, že niečo podobné ťažko budete počuť niekde inde. Musím uznať, že čierny kov má mnoho podôb a nie priamo technika riffov, alebo typickosť rytmiky robia tento žáner žánrom, ale autentická temná atmosféra, ktorá prechádza mnohou hudobnou náplňou, po tejto stránke potom môžem jednoznačne povedať, že CDG sú Black Metalovou kapelou. Prvá skladba The Prophecy (Prologue) / Devell, The Devell He Is, I Swear God...(Scene I) je významnou skladbou s ktorou by si mnohé kapely vystačili na polku albumu, jej dĺžka 22:49 nie je pritom najdlhšou skladbou albumu! V tejto skladbe pochopíte o čom celý album je, žiadne ohromujúce a zbytočné klepačky či pekelné tremolo riffy od začiatku do konca. CDG udierajú absolútne na atmosférickú strunu prekliatia, ich tempá sú skôr striedme a v stredných tempách, kde tu zachádzajúc do pomalších polôh a podobizeň, zvláštny Metal smrti a desu, strašidelná práchnivá atmosféra podávajúca autentické svedectvo sfér a času. Kapela dbá hlavne na drastické a dramatické kompozičné členenie skladieb, zvláštne vrstvenie harmónii, rôzne netradičné postupy ako v písaní skladieb tak pračudesné rytmické riešenia vyúsťujúce do hrobovej fantazmagórie. Poliaci sa nesústredia na progresívne riešenia či nové toky v každom okamihu, vždy nájdu dobrú a zaujímavú tému, ktorú viac krát zopakujú, postupne vystupňujú až prejdú do inej formy, ktorá dáva zmysel a podporí celkovú zhubnú atmosféru. Vôbec sa nesústredia na formy agresivity a brutality, tá je v ich hudbe úplne prirodzene, dokonca sa vám po prvom vypočutí „Coven, or Evil Ways Instead of Love“ nemusí zdať ani výnimočným albumom, to príde až po pár vypočutiach. Kapela vôbec nepôsobí šokujúcim dojmom, nevyťahujú svoje trumfy hneď na stôl, tie si nechávajú v zaujímavých spracovaniach a zapeklitých melódiách, ich hudba má nesmiernu hĺbku a preto treba ich tretiemu albumu nechať čas na prestúpenie duši. Jedinečnosť a charakter sa tu spája v jeden celok, kapela na mňa trochu pôsobí ako zjavenie, prirovnal by som ich trochu k Master´s Hammer keď sa objavili koncom 80tych a začiatkom 90tych rokov. Temná zakrádajúca sa bytosť v tieňoch noci, obskúrne divadlo hrôzy ponúkajúce pád do hlbočín a rozkoš zo smrti. Album treba vnímať ako celok, nevyberať z neho jednotlivé línie a časti, aj keď má skoro 98 minút - všetko ubehne ako voda, počúval som tento klenot veľa krát a nestalo sa mi, že by som sa nudil, album je strhujúci, pohlcujúci, je to podivná forma hudby pre zasvätených, niečo zvláštne a magické. Na CDG sa mi páči, že ich melodika je silná, no pritom bizarná do morku kosti, ťažko si viete predstaviť niečo podobné hrať v rádiu, alebo kdekoľvek, toto je treba počúvať v nočných hodinách osamote, je to vstup do vás samých, do vašich najvnútornejších útrob kde sú krivé zrkadlá s temným tlmeným červeným svetlom. Majstrovské dielo.