Netreba si príliš klamať, CULTES DES GHOULES patria určite medzi to najlepšie, čo v posledných rokoch rokúcich v tomto hnusnom žánri vzniklo, málokto dokáže byť tak verný, tak úprimný voči opačným entitám, málokto dokáže zhudobniť doslova rituál smrti v plesnivej hrobke. Je možno trošku sporné, či ide až o tak pravoverný Black Metal v zmysle toho, ako ho chápu fans nórskej školy 90tych rokoch, CULTES DES GHOULES totiž viac vychádzajú z prvej vlny, no oni sa ju snažia rozširovať a nie napodobňovať. EP „Deeds Without Name“ má takú silu, ako efektívne prevedenie nerkomantického rituálu s nedozernými následkami pre evokatéra. Pustiť si tieto dve skladby je ako začať recitovať málo známe slová z prekliatych kníh, a pocítiť silu z odnikiaľ, no vaše sny sa stanú príliš skutočnými na to, aby ste ich kedykoľvek dokázali rozpoznať od reality, čím uviaznete v nekonečnej pasci chorôb, večnej hlbokej noci a mrazivého chladu mŕtvolného hladkania. Snažím sa uchopiť nejakú myšlienku, ktorá by aspoň zo štvrtiny dokázala opísať atmosféru, ktorú sa CULTES DES GHOULES podarilo doslova vyčarovať, no je to tak zbytočné. To čo je na tom ale najgeniálnejšie, že ich riffy sú jednoduché skoro ako Venom, majú priamu melodiku, no v nej je niečo tak prekliate, že sa to nedá vypovedať. Absolútne cítim, že v ich harmóniách je niečo tak bizarne strašidelné a hlavne niečo hlboko skryté, že je to možné len tušiť a z toho mám nenormálne zimomriavky. V prvej skladbe Dirty Deeds At The Crossroads sa dokonale striedajú pomalšie / stredné momenty s rýchlymi, no v tých rýchlych je snáď ešte viac zla a nebezpečenstva, niekedy ma až zo stoličky zdvíha od hrôzy, prsty pulzujú a myseľ sa zatemňuje. Skutočne majstrovský song, ktorému nemám absolútne čo vytknúť. Melódie sú akoby tancujúce tiene nad prastarými hrobmi miasmického pôvodu, basové linky sú ešte expresívnejšie čo do podvedomia dolieva ešte viac nepokoja a samotné vokály sú priam ukážkovou formou prebudenia mŕtvoly a pomocou čierneho remesla donútenie jej ku vyslovovaniu odporných viet umrlčím tónom. Stred skladby so stíšeným sekaným riffom, zvonom, rituálnym tempom a bublajúcim zomierajúcim vokálom, do pekla tak toto je šialené a hrôzyplné! Navyše časom sa riff rozvíja a pridávajú sa staromódne hammond zvuky z ktorých melodiky doslova mrazí. Otvára sa aj psychadelická rovina, všetko padá do hlbokého hrobu, všade je hlina, hrozivo črtajúce sa tváre, priechod do neznáma. Druhá Buried In Cursed Soil je kratšia ale o to zblúdilejšia s viac chaotickým základom v rýchlych momentoch, asi nikto mi nedokáže vysvetliť odkiaľ táto černokňažnícka banda čerpá tak smrteľné melódie, ide z toho doslova strach! CDG si zobrali všetko to zlo z prvej vlny a pridali ešte viac nebezpečných prvkov a nápadov, pričom dokázali celé svoje umenie udržať v mene archaizmu a ťažko tu hľadať niečo nové. Na jednej strane zostávajú antikvárnym hororovým Black Metalom, na druhej strane si z čiernych tehál dokonale budujú vlastnú stopu a rozoznáte ich nie podľa jedného znaku, ale podľa viacerých! Hudba vhodná do absolútne najnepríjemnejšieho prostredia, určite tiež vhodná k vykonávaniu nebezpečných rituálov, alebo nepomenovatelných činov.
CULTES DES GHOULES „Deeds Without Name“, Under The Sign of Garazel Productions, EP´21, POL


2/15:25/ 10                                            Mortuary


https://cultesdesghoulesofficial.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]