Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
 
 
DIABOLICAL MESSIAH existujú už pekne dlhú dobu, stalo sa tak v roku 1999 v Rancuaga, Chile, pričom Erodes (gitara) a Ceasar (vokály, basa) sú pôvodnými členmi kapely. Dopĺňajú ich Claudio na gitare a Gabriel na bicích, na fotkách však figurujú len ako trio, tak si vyberte. Na to, že majú za sebou už 18 rokov existencie, toho nevydali fakt veľa, ale toto sa stáva bežne chilským kapelám. Kapela má za sebou hlavne množstvo splitiek, jedno demo a dve kompilácie. Samozrejme pokiaľ ide o albumy, je „Demonic Weapons Against The Sacred“ ich druhým albumom. K chilskej scéne som sa vyjadroval už nejeden krát, všetko sú to zapálení a Death Metalu, alebo Black Metalu oddaní jedinci, dokonca fanatickí bojovníci s diabolským myslením v hudbe. Novinka ponúka len necelú pol hodinu drvenia a tomu zodpovedajú aj rýchle a krátke skladby. Príde mi akoby sa snažili tak trochu napodobniť Slayer na ich kultovom „Reign In Blood“, aspoň čo sa intenzity a agresivity týka, skladby sú celkom krátke, no je v nich dostatočné množstvo hustoty a brutality, že druhú ani nebudete pýtať, ale nie, istotne si myslím, že si album budete prehrávať viac krát. Je evidentné, že toto všetko je zámer a kapela nechce skladby zbytočne naťahovať, priemerne sa pohybujú okolo 3 minút, niektoré sú ešte kratšie, iné zas o niečo dlhšie, no o nič pri počúvaní nebudete ukrátení. Mnoho chilských kapiel tak trochu koketuje s Brutal Death Metalom a je to prípad aj týchto pomätencov, ale zabudnite na nejaké slam srandy pre zábavu, nebudete tu počuť žiadnu známu Brutal Death Metalovú kapelu. Hrajú len intenzívny drviaci Death Metal v robustnom a energickom podaní, kde tu obohatenom o technickejšie prvky. Už z ich tremol ide neskutočná brutalita, s Black Metalom však nemajú toho veľa spoločného, na to znejú viac hrubo a ťažko, zasekávacie, alebo sekané riffy sú skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. To čo ma ale vždy u kapiel zaujíma najviac, je kompozícia skladieb a účinné harmónie, ktoré by mali fungovať ako v rámci hudby, tak aj atmosféry. DIABOLICAL MESSIAH určite vedia písať skladby, aj keď ich práce môžu vyznieť akoby boli trochu skomprimované, proste nahustené do čo najmenšieho bodu s o to väčšími výbuchmi intenzity. Riffy ponúkajú besné nájazdy hluku a hustého behania strún, no ich sóla sú ešte zaujímavejšie po kompozičnej stránke. Majú v sebe diabolický aspekt, melodicky vyšperkované a do detailu prepracované. V rytmických riffoch mi prídu akoby približne polka riffov bola skôr priemerom a druhá polka skutočne stála za to, sú to hlavne atmosférickejšie vedené riffy kedy sa nejaká pasáž zopakuje viac krát po sebe s tým, že tie druhé vrstvy sú hrané v o niečo vyššej tónine, alebo spolu vytvárajú zaujímavé strašidelné duely. Niekedy mám pri „Demonic Weapons Against The Sacred“ pocit akoby to kapela trochu s tou rýchlosťou preháňala a tlačila príliš na pílu, v takýchto momentoch tak trochu strácajú kompozičný ťah a viac sa dbá na brutalitu a násilie, ale sú tu aj pasáže, ktoré ma doslova prikovajú k zemi. Napr. v prvej skladbe Unmerciful Campagin of Hate (mimochodom tento názov je priam stelesneným ich hudby!) je pasáž, kde odznie sólo maximálne výživne a účinne, inak proti prvej skladbe celkove nemám žiadnej námietky. To isté môžem povedať aj o dvojke Internal Defiant Discipline, skvele skomponované riffy s dvojitými hradbami harmónii a dusivými sólami. Celkove sa mi zdá, že prvá polka albumu je lepšie vedená, skladby sú zničujúce, ponúkajú aj otvorené a veľmi útočné riffovanie s dobrým ťahom, no v druhej polke akoby trochu strácali dych. Čo sa týka všeobecnej melodiky, tá tak trochu kulminuje, miestami vás zdvíha zo stoličky, inokedy je skôr povinnou jazdou zabalenou do nepríčetného vyčíňania, v tomto sú dôslednejší ich kolegovia Unaussprechlichen Kulten, Melektaus, alebo Trimegisto. V brutálnosti majú najbližšie určite k Melektaus, no celkove by som sa ich nebál prirovnať ani k Internal Suffering, tá južná krv tu poriadne prebíja. „Demonic Weapons Against The Sacred“ vôbec nie je zlým albumom, bude sa určite páčiť vyznávačom pekelného drviaceho Death Metalu s chaotickými, ale aj harmonickejšími úsekmi. Ak by bicman trochu tempá zredukoval, pridal viac kompozičného citu a to isté aj gitaristi, skladby trochu prehĺbiť, natiahnuť a bolo by to perfektné.
DIABOLICAL MESSIAH „Demonic Weapons Against The Sacred“, Dark Descent Records, CD´17, CHL


10/26:30/ 7,75                                            Mortuary


facebook.com/pages/Diabolical-Messiah/239701332777657
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]