DISCONSOLATE "Behind the Doors of Perception", Support Underground CD´16, SK

V prvom rade treba napísať, že toto CD je len reedíciou, keďže pôvodne vyšlo ešte v októbri 2011 na vlastné náklady. Ak niekto nevie, tak DISCONSOLATE vznikol ako bočný projekt košických Contempt a zatiaľ vydali len tento jeden album, ktorý sa takmer nikam nedostal a zapadol do prachu zabudnutia. Teraz ho vyhrabal spod zeme český label Support Underground a šíri ho naprieč podzemím ako svoju prvú DM nahrávku aby sa o nej dozvedelo viac fans. Dnes sa dajú DISCONSOLATE považovať už za regulárnu kapelu, ktorá pracuje na novom materiáli. Album nahrávala pätica hudobníkov s 2 gitaristami a samostatným vokalistom v popradskom MF Studio. Podarilo sa im dosiahnuť veľmi čistý, tvrdý a prierazný zvuk, len basovka sa trochu utápa v pozadí. Takáto produkcia by bola vhodná najmä na vysoko technický DM, lenže DISCONSOLATE hrajú skôr jednoduchší, mierne technickejší DM s miernymi melódiami. Napr. Necrophagist na svojom debute hrali oveľa technickejšie a to mali ešte špinavší a surovší zvuk. Úvodné klávesové intro má navodiť temnejšiu atmosféru, ale hudba pôsobí opačne, veľmi moderným, sviežim a energickým dojmom. Kapela síce nemá toho veľa spoločného s metalcorom, ale v pozadí tušiť niečo skryté, akoby sa napr. Heaven Shall Burn snažili hrať niečo na štýl nových At The Gates. Niektorí členovia zrejme počúvajú aj podobné kapely, snažili sa to potlačiť a vytvoriť čisto DM album, ale nejako skryto tam cítiť aj veľa moderných vplyvov. Z jednotlivých postov by som najviac vyzdvihol prácu bicmana Krutora. Počuť, že sa snažil nahrávku trochu oživiť, neustále vymýšľa rôzne spestrenia s činelmi, kopákmi, mení tempo a snaží sa strhnúť pozornosť na seba. Zvláštne ale je, že väčšina kapiel používajúcich bicí automat, sa ho snaží aspoň trochu nazvučiť aby znel čo najprirodzenejšie. DISCONSOLATE majú naopak živého bicmana, ale snažili sa ho nazvučiť opačne, aby znel čo najviac strojovo, umelo. Veľmi slušné sóla hrajú gitaristi, skôr melodickejšieho charakteru. Basovka plní iba klasickú úlohu zhutňovania, keďže ju počuť len miestami, aj to s nastraženými ušami. K technickému prevedeniu hudobníkov teda nemám žiadne výhrady, odohrali to najlepšie ako vedeli, ale napriek tomu, hudbe stále niečo chýba. Navonok znie album bezchybne a profesionálne, ale to podstatnejšie sa skrýva vnútri. Ak sa pozrieme na štruktúru jednotlivých skladieb, začnú sa vynárať poslabšie miesta. Kompozíciám chýba najmä strhujúcejšie gradovanie, majú zo všetkého niečo, ale taký je aj výsledok, trochu rozpačitý, hodný debutu. Príde mi akoby nevedeli ktorým smerom sa vydať, trochu melodiky, trochu techniky, trochu rýchlosti, trochu chytľavosti, trochu agresie, trochu nerozhodnosti. Časté zmeny tempa sú síce základom pestrosti, ale ak sa jednotlivé časti skladby pospájajú náhodným spôsobom bez nejakej hlbšej myšlienky a konceptu, vznikne z toho takáto polovičná, trochu nadpriemerná nahrávka. Špinavšia produkcia dokáže veľa zakryť, ale tu sú všetky karty odhalené hneď od úvodu. Vokalista Štefan Timko sa tiež snaží spestriť nahrávku dvoma druhmi vokálov, ten hlbší growling je v poriadku, ale ten vyšší screamo trochu píli uši. Výslovnosť je typicky slovenská, už len podľa vokálu sa dá zistiť, že kapela pochádza z východnej Európy. Moderné kapely idú v trende plytkej, chladnej hudby a presne v tomto smere idú aj DISCONSOLATE. Hudba vojde jedným uchom dnu a druhým von bez nejakých väčších a hlbších brázd v mozgu. Preto album zaujme najmä tých modernejšie ladených fans, ktorí nepotrebujú žiadnu, alebo len minimálnu atmosféru. Je toho veľa na čom by mohla kapela ešte zapracovať, ale som si istý, že domácich fans moderného DM album určite zaujme.