DISLOYAL „Nineth Gate“, self released, promo CD ´13, SK
Slovenských DISLOYAL asi netreba starším fans extrémneho Metalu nijak zvlášť predstavovať, kapela sa pohybuje na scéne už nejakú tú dobu a na konte majú pripísané tri radové albumy „Fear of Death“, „March Or Die“ a „Resting Evil“ v rozmedzí rokov 1997 - 2004. Všetky albumy im vyšli u domácich Metal Age Productions, ale veci sa zmenili. Po treťom albume sa kapela odmlčala na dlhú dobu a dnes majú vonku už štvrtú nahrávku pomenovanú „Nineth Gate“. Nikdy som sa k ich starším nahrávkam nedostal, takže neviem porovnávať, podľa škatuľky malo ísť v ich prípade o Thrash / Death a dnes už o technický Death / Black. Hneď prvé čo ma napadlo pri pohľade na nový album, je názov albumu Deviata brána, komu sa vybaví známy film od Romana Polanského, ktorý pojednával o knihe, ktorú údajne napísal LCF, o knihe 9 brán do kráľovstva tieňov. Taktiež prvá skladba sa volá podozrivo podobne, To The Kingdom of Shadows, kto vie na koľko boli chlapi ovplyvnení týmto filmom. No nič, prejdime k samotnej hudbe, tu musím napísať, že DISLOYAL sú v dnešných dňoch dosť kapelou samorastom. Ak by ste hľadali niečo podobné, zrejme budete mať veľké problémy, aj keď jedna kapela ma napadá, a to domáca PHANTASMA. Majú celkom podobnú atmosféru, zvláštnu éterickú, sférickú, nadzmyslovú, možno až psychedelickú. Príde mi, akoby sa obaja chlapi nachádzali v nejakom zmenenom stave vedomia pri skladaní alebo aj hraní, akoby boli niekde mimo realitu. Hlavným prvkom v ich hudbe je jednoznačne atmosféra a tá sa im podarila dosiahnuť do celkom slušnej hustoty. Aj keď hrajú extrémny Metal, nešliapu na plyn príliš, nečakajte nejaké brutálne a nátlakové pasáže, skôr zasnené a imaginárne svety temnoty. Často používajú sekané riffy kombinované buď s technickými alebo jednoduchými púšťanými. Svoju úlohu tu zohrávajú aj podmanivé syntezátory, neviem rozlíšiť či ide o gitarové, alebo klávesové, no rozhodne majú celkom silný vplyv na výsledok. Nie sú vôbec dominantné, pozorujú vás niekde z diaľky a vy si to ani nemusíte uvedomiť, v kombinácii so zvláštnym zvukom gitár ide o celkom originálnu súhru sfér. Rytmicky sa album pohybuje najviac v pomalších a stredných tempách, hypnotických, magických. Skladby sú si navzájom dosť podobné, nesú sa v podobnej forme, mnoho zasekávačiek, zvláštnych melódií, dlhých sól, gitarových vyhrávok, akustických momentov, technicky prevedenej basgitary a samozrejme vokálu, ktorý balansuje na pomedzí Death a Black polôh. Album prekvapí hlavne ortodoxných fans Death / Blacku, pretože na toto nebudú pripravení, „Nineth Gate“ je experimentálnym albumom vystríhajúcim sa bežným konvenciám v tomto žánri. Celkove je materiál rozvrhnutý na rôzne dvojskladby, napr. The Mysteries - part 1. Revelation, The Mysteries - part 2. Confusion, Endless Dream - part. 1 Return To Memories, Endless Dream - part. 2 Awaking, alebo do tretice Bathory - part 1 Unspoken, Bathory - part 2 Wrong Side. Skladby sú pomerne dlhé, často presahujúce 8 minútové časomiery, teda aj štruktúry skladieb sú nezvyčajné a často je v nich miesto pre poetickejšie, alebo monumentálnejšie nálady. Celkove tento album nemusí sadnúť a zrejme ani nesadne každému, skoro ma až núti napísať, že sa môže jednať o astrálny Metal, kladie na poslucháča náročnejšie podmienky pri počúvaní aj chápaní. Album je veľmi náladový a teda sa aj hodí počúvať napr. v noci, či nejakých zvláštnych podmienkach počasia, napr. počas búrky, dažďa, keď je zamračené a podobne. Pri vyslovene letnom slnečnom počasí nemusí zapasovať mnohým a môžu ho odsúdiť, no rozhodne to vyzerá, že chlapi sa s týmto materiálom dosť vyhrali a potrápili. Takže odporúčanie patrí fanúšikom hĺbavejšej, zasnenejšej hudby, z ktorej vytryskuje atmosféra v gejzíroch temnoty a astrálna.
9/ 56:25/ 8,5 Mortuary
http://www.disloyal.sk/
Slovenských DISLOYAL asi netreba starším fans extrémneho Metalu nijak zvlášť predstavovať, kapela sa pohybuje na scéne už nejakú tú dobu a na konte majú pripísané tri radové albumy „Fear of Death“, „March Or Die“ a „Resting Evil“ v rozmedzí rokov 1997 - 2004. Všetky albumy im vyšli u domácich Metal Age Productions, ale veci sa zmenili. Po treťom albume sa kapela odmlčala na dlhú dobu a dnes majú vonku už štvrtú nahrávku pomenovanú „Nineth Gate“. Nikdy som sa k ich starším nahrávkam nedostal, takže neviem porovnávať, podľa škatuľky malo ísť v ich prípade o Thrash / Death a dnes už o technický Death / Black. Hneď prvé čo ma napadlo pri pohľade na nový album, je názov albumu Deviata brána, komu sa vybaví známy film od Romana Polanského, ktorý pojednával o knihe, ktorú údajne napísal LCF, o knihe 9 brán do kráľovstva tieňov. Taktiež prvá skladba sa volá podozrivo podobne, To The Kingdom of Shadows, kto vie na koľko boli chlapi ovplyvnení týmto filmom. No nič, prejdime k samotnej hudbe, tu musím napísať, že DISLOYAL sú v dnešných dňoch dosť kapelou samorastom. Ak by ste hľadali niečo podobné, zrejme budete mať veľké problémy, aj keď jedna kapela ma napadá, a to domáca PHANTASMA. Majú celkom podobnú atmosféru, zvláštnu éterickú, sférickú, nadzmyslovú, možno až psychedelickú. Príde mi, akoby sa obaja chlapi nachádzali v nejakom zmenenom stave vedomia pri skladaní alebo aj hraní, akoby boli niekde mimo realitu. Hlavným prvkom v ich hudbe je jednoznačne atmosféra a tá sa im podarila dosiahnuť do celkom slušnej hustoty. Aj keď hrajú extrémny Metal, nešliapu na plyn príliš, nečakajte nejaké brutálne a nátlakové pasáže, skôr zasnené a imaginárne svety temnoty. Často používajú sekané riffy kombinované buď s technickými alebo jednoduchými púšťanými. Svoju úlohu tu zohrávajú aj podmanivé syntezátory, neviem rozlíšiť či ide o gitarové, alebo klávesové, no rozhodne majú celkom silný vplyv na výsledok. Nie sú vôbec dominantné, pozorujú vás niekde z diaľky a vy si to ani nemusíte uvedomiť, v kombinácii so zvláštnym zvukom gitár ide o celkom originálnu súhru sfér. Rytmicky sa album pohybuje najviac v pomalších a stredných tempách, hypnotických, magických. Skladby sú si navzájom dosť podobné, nesú sa v podobnej forme, mnoho zasekávačiek, zvláštnych melódií, dlhých sól, gitarových vyhrávok, akustických momentov, technicky prevedenej basgitary a samozrejme vokálu, ktorý balansuje na pomedzí Death a Black polôh. Album prekvapí hlavne ortodoxných fans Death / Blacku, pretože na toto nebudú pripravení, „Nineth Gate“ je experimentálnym albumom vystríhajúcim sa bežným konvenciám v tomto žánri. Celkove je materiál rozvrhnutý na rôzne dvojskladby, napr. The Mysteries - part 1. Revelation, The Mysteries - part 2. Confusion, Endless Dream - part. 1 Return To Memories, Endless Dream - part. 2 Awaking, alebo do tretice Bathory - part 1 Unspoken, Bathory - part 2 Wrong Side. Skladby sú pomerne dlhé, často presahujúce 8 minútové časomiery, teda aj štruktúry skladieb sú nezvyčajné a často je v nich miesto pre poetickejšie, alebo monumentálnejšie nálady. Celkove tento album nemusí sadnúť a zrejme ani nesadne každému, skoro ma až núti napísať, že sa môže jednať o astrálny Metal, kladie na poslucháča náročnejšie podmienky pri počúvaní aj chápaní. Album je veľmi náladový a teda sa aj hodí počúvať napr. v noci, či nejakých zvláštnych podmienkach počasia, napr. počas búrky, dažďa, keď je zamračené a podobne. Pri vyslovene letnom slnečnom počasí nemusí zapasovať mnohým a môžu ho odsúdiť, no rozhodne to vyzerá, že chlapi sa s týmto materiálom dosť vyhrali a potrápili. Takže odporúčanie patrí fanúšikom hĺbavejšej, zasnenejšej hudby, z ktorej vytryskuje atmosféra v gejzíroch temnoty a astrálna.
9/ 56:25/ 8,5 Mortuary
http://www.disloyal.sk/
