Stimulant kofein pro fyzický i psychický výkon
 
 
 
 
 
DISSECTION sú často považovaní ako zástupcovia druhej Black Metalovej vlny, na druhej strane kapela vždy koketovala aj s melodickejším Death Metalom, no ich vplyvy sú ešte hlbšie. Nikto nemôže poprieť, že v ich riffoch cítiť priamy zásah tradičného Thrash Metalu a dokonca v celkovej koncepcii, melodike a sólach nemajú ďaleko k tradičnému Heavy Metalu. DISSECTION pre mňa vždy patrili medzi kapely so svojráznym štýlom a ponímaním, ich hudbu by som rozhodne nehádzal do nejakej priamej škatuľky, je a bol to vždy samorast a kapela, ktorá určovala smer, dokonca už existuje nejedna kapela, ktorá sa snaží ich štýl kopírovať do detailov. Jon Nodtveidt mal ešte len 18 rokov keď s DISSECTION vydal prvý album „The Somberlain“, neuveriteľné! Nepochybne on bol hlavným mozgom a skladateľom, bez neho by DISSECTION nikdy nezneli tak, nedosiahli to čo dosiahli, on bol Chaos a zároveň kreativita, vizionár a hlavne špičkový hudobník. Poďme ale pootvoriť tmavé dvierka do duše tejto zásadnej kapely, pozrieť sa za závoj a priblížiť si tak kultový album, ktorý ešte dnes a určite aj zajtra bude mať čo povedať, inšpirovať a vždy bude patriť medzi klasiku extrémneho Metalu. Predovšetkým treba povedať, že DISSECTION boli harmonicky jednoducho geniálni, ich melodika je šialene temná a dokonalá vo svojej podstate, práve preto sú ich skladby nesmrteľnými hymnami a ich albumy budú vždy vyhľadávaným artiklom tisícok fanúšikov aj napriek digitalizácii, toto sú albumy, ktoré budú viac predávané vo fyzickej podobe, časom budú vždy znovu vydávané pre veľkú popularitu. Jon bol geniálnym komponistom, vedel skladby napísať tak atraktívne a zároveň im vždy ponechať diabolskú esenciu. Ku skladbám pristupoval skôr Heavy Metalovým spôsobom, pridával do nich epický rozsah, akustické vybrnkávanie, vždy vedel kedy zvoľniť tepmá, kedy pritvrdiť, ich hudba vždy vyznievala tak triumfálne! V skladbách cítiť celistvé príbehy, akoby to všetko malo dej, priebeh, záver, monumentalitu a hlavne atmosféru, ktorá každého chytí pod krk. Už toto všetko je počuť v prvej skladne Black Horizons, ktorá má cez 8 minút, je to majstrovský kus po všetkých stránkach, skladba je tak mohutná svojim priebehom a kompozíciou, že dokáže zastrieť aj nejednu skvelú klasickú Heavy Metalovú hymnu. Jon skladal veci komplexne, riffy sú brilantne zahraté, toto sú momenty na ktoré sa nezabúda do smrti, vždy si ich budeme pamätať a zakaždým v nás vyvolajú silné temné, strašidelné, melancholické, ale aj dramatické pocity. Niečo podobné v tej dobe hrali aj kapely ako Unanimated, Sacramentum, Necrophobic, Naglfar, Abyssos, Gates of Isthar, no nikomu sa nepodarilo vytvoriť tak stabilný a presvedčivý debut ako práve DISSECTION. Pritom je veľmi zaujímavé, že kapela aj keď za celú kariéru vydala len 3 albumy, všetky znejú inak, akoby od iných interpretov, no rukopis a temné indície sú nezameniteľne Dissectionovské. Niekedy mám pri tomto albume pocit akoby som počúval starší album od King Diamond, len v Black / Death Metalovom rúchu, dokonca aj obal „The Somberlain“ je v podobnom duchu. Ťažko povedať či ich štýl mal bližšie k Black Metalu s Death Metalovými vplyvmi, alebo opačne, pamätám sa na rozhovor s Jonom z Mortem zinu, kde on sám ich hudbu opisoval ako Death Metal s Black Metalovou lyrikou, ale to je v podstate úplne jedno, keďže ich hudba je silne nadčasová, éterická, ale aj spirituálna. Album má super vrstvenie gitarových riffov, sú harmonicky výborne prekrývané a spájanie harmónií je priam ukážkové, kompozícia ide ruka v ruke so všetkým čo ku kvalitnému Metalovému dielu treba. Neprekonateľné sú prirodzené zmeny atmosfér, pocitov, temp, pohrávajú sa s nimi ako vietor na hrebeňoch hôr, až sa rozum zastavuje nad tým ako dokonale to všetko zvládli v tak mladom veku. To len potvrdzuje fakt, že boli nespornými talentami, mnohí hudobníci aj sebaskúsenejší nedokážu napísať tak zapamätateľné a dych berúce skladby ako DISSECTION v 18tych rokoch, toto je album o ktorom sa bude hovoriť ešte desaťročia. Špecifikom „The Somberlain“ sú rozhodne aj rôzne medziintrá, alebo ak chcete akustické vybrnkávané skladby s nádychom renesančnej, alebo stredovekej hudby, aj tieto ponúkajú diabolské riešenie v harmóniách. Tieto skladby sa neuveriteľne podobajú na akustickú vyhrávku z dema Tormentor, čo dokladuje nepochybne aj neskorší cover na skladbu Elisabeth Bathory z EP „Where Dead Angels Lie“. Album „The Somberlain“ dostal do vienka aj dokonalý zvuk, ktorý bol sformovaný v štúdiách Hellspawn a Unisound, oni si vytvorili dokonca aj svoj vlastný sound, nezameniteľný, viac Heavy Metalový, ale silne atmosférický. Bicie partie sú odohraté Ole Ohmanom, jeho vklad pre album je rovnako perfekcionistický, zbytočne netlačí na pílu a svoju prácu zvláda úplne bezchybne. Samozrejme skladateľský proces nebol len na krku Jona, svoje povedal aj druhý gitarista John Zwetsloot, ktorý skomponoval skoro polku albumu, dokonca aj Ole a basák Peter prispeli svojim dielom. Skladby z debutu tvoria zlatý fond švédskeho extrémneho Metalu, je to priam kronika dokonalých riffov, atmosféra je však to, čím vás tento album úplne pohltí. Celá nahrávka bola venovaná svojho času Euronymovi z Mayhem. V intre zaznie zaujímavá veta „Frost Is Spreading Across The Plain To Welcome The Eternal Night“, ktorá sa neskôr stala súčasťou textu ku známej skladbe Where Dead Angels Lie z albumu „Storm of The Light´s Bane“.
DISSECTION „The Somberlain“, No Fashion Records, CD´93, SWE


11/45:38/-                                              Mortuary


http://www.dissection.se/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]