Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat
 
 
 
 
 
Takto približne pred rokom vyšla už šiesta doska nórskych Black Metalových nestorov DJEVEL, ktorých sme vyspovedali v jednom z čísiel Necrosphere zošitu. V kapele na poslednom albume pôsobí na bicích obávaný Faust, ktorý nahral všetky bicie partie pre Emperor v rokoch 1993 až 1994, plus kompilácie, ktoré prišli neskôr, teda hlavne nahral kultový a ikonický album „In The Nightside Eclipse“. Nemôžem povedať, že by som bol zarytým fanúšikom Nórskeho Black Metalu z 90tych rokov, samozrejme mnohé diela poznám a uctievam, no iné cezo mňa prešli letmo, alebo sa mi proste len páčili. Presne odkazom tejto doby je aj nový album „Ormer Til Armer, Maane Til Hode“. DJEVEL nepatria k príliš známym kapelám, povedal by som, že o dosť menej než ich vzory ako Satyricon, Taake a podobne. Na to, že ide už o šiesty album, som kapelu registroval vlastne až pri tomto novom počine. Samozrejme novinka ma hudobne zaujala po mnohých stránkach, inak by som ňou nestrácal drahocenný čas. Hudba je teda verným odkazom a obrazom klasickej školy Nórskeho Black Metalu, so všetkými tými temnými melódiami, ponurou atmosférou a surovým prístupom ku hraniu. Pri gitarovej práci je badať, že Trond dokáže na strunách doslova kúzliť. Jeho prsty sa pohybujú doslova až vznešene a stupnice sa striedajú v zaujímavých sínusoidách, dokáže vykúzliť naozaj prefíkané melódie a celé toky skladieb prirodzene tečú v dobrej kompozícii. Gitarovo je to podané profesionálne, no badať, že dôraz je kladený aj na surový moment, hudba tak pôsobí akoby bola zahratá v štúdiu naživo. Zaujímavé sú však momenty, kedy z búrkovej sonickej aktivity tremolových bzučaníc prichádzajú pomalšie, alebo stredné tempá a melodika sa tak ešte viac upevňuje, zvýrazňuje a skladbu to priamo prehlbuje. Efektívne pracuje s naratívnym momentom, kedy skladba pôsobí akoby bola vyslovene vytvorená ako cielený priebeh osobitej myšlienky. Z tohto pohľadu možno povedať, že stvoriteľ má v sebe prirodzené skladateľské myšlienky a pohybuje sa v intenciách majestátnosti až veľkoleposti, grandióznosti. V každej skladbe prichádza motív, ktorý je prilievaním oleja do ohňa, silným vybičovaním situácie, strhujúcim momentom, ktorý skladbu spraví značne zapamätateľnejšou. Riffy pritom zväčša pôsobia až mrazivo, kde tu započujem až tuhnutie vzduchu na spôsob „Storm of The Light´s Bane“. Zaujímavá je dlhá inštrumentálna pasáž v tretej Den Gang Jeg Banket Paa Helvedes Tunge Doer, kde si kapela tak trochu odletí viac do epických sfér a nechá sa unášať menej výbušnou náladou, o to efektívnejší je však návrat do ľadovej smršti, ktorá sa udrží až do konca. Trond s melodikou dobre zaobchádza, napr. začiatok ďalšej Dreb Dem Alle, Herren Vil Gjenkjenne Sine, je vyslovene až hravý a tvorí základnú osu skladby. Okolo nej sa však točia skoro až pohanské melodické harmónie, bez zbytočných veselých momentov. Nórčina použitá u tejto bandy zohráva silnú úlohu, krátke úsečné slová sa dobre frázujú a pre neznalca jazyka tvoria autentický, ale aj zaujímavý kolorit dotvárajúci ďalší element ohromujúcej atmosféry. Frost predvádza špičkový výkon hodný majstra, jeho tajuplné prechody sa zjavujú aj vo chvíľach, kedy by iný bicman len držal tupý rytmus, prípadne to odbil dlhou tlakovou klepačkou. Jediné negatívum „Ormer Til Armer, Maane Til Hode“ je jeho dĺžka, bez štyroch minút hodinová jazda, čo je pre surový Black Metal dosť ťažké pre pozornosť poslucháča. Album je natiahnutý vďaka pár skladbám, ktoré presahujú dlhšie časomiery, hlavne spomínaná tretia vec, ale aj posledná Illoyegd Foedt Som Satans Barn, Paa Ferd Uden Spor Af Manneskeverd, ľahko presahujúca hranicu 11 minút. Najmelodickejšou skladbou je nepochybne šiesta Det Eders Herre Lover Er Mer Enn Hva Mennisket Taaler, tu dochádza navyše aj na melodické vokály, ktoré pri troche fantázie môžu pripomínať aj Necrocockove divné popevky, úplne si ho viem v tejto role predstaviť. Skladba pôsobí viac skočne, možno aj trochu „veselšie“, či húpavo, no stále je zaobalená surovou manifestáciou ortodoxného Black Metalu. Odteraz budem DJEVEL sledovať bližšie a sám som zvedavý, ako na posledný opus nadviažu.
DJEVEL „Ormer Til Armer, Maane Til Hode“, Aftermath Music, CD´19, NOR


8/55:49/ 7,5                                              Mortuary


http://www.djevel.net/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]