DOOMBRINGER „The Grand Sabbath“, Malignant Voices, CD´14, POL

Máme tu našich starých známych Poliakov DOOMBRINGER, ktorým sme už nejednu recenziu venovali, samozrejme pre neznalých je treba pripomenúť, že sa jedná o bočný projekt skvelých kapiel Cultes Des Ghoules a Bestial Raids a snáď aj to, že doteraz kapela vydávala len krátke demá a EPčka, preto veľa ľudí očakávalo ako si poradia s debutom. Ja musím hlavne napísať, že ma sklamal zvuk nahrávky, všetky ich predošlé veci zneli viac bahnito a nečisto, dnes sú chlapi omnoho profesionálnejší a dôslednejší, to im jednoznačne uberá na sile a atmosfére. Ale s tým by som zas bol opatrný, nehovorím, že atmosféru stratili, len na predošlých počinoch bola vygradovaná do väčších extrémov. To isté čo som napísal o zvuku sa týka aj samotnej hudby, nieže by pred tým robili nejaké chyby, ale prišlo mi to viac naturálnejšie, teraz kapela znie ako dokonale namazaný stroj ktorý si dáva pozor na každý jeden ton, rytmus a možno práve z toho som sklamaný. Navyše sa mi album ako celok ani príliš nepozdáva, má veľa slabých miest kedy ma nudia ich nevýrazné tremolá, ktoré sú navyše postavené dosť neobratne, viazne kompozícia. Na druhú stranu sa tu ale nachádzajú silné momenty, ktoré zabíjajú, niektoré riffy hlavne tie Death Metalové, kedy sa gitara zasekáva pod vašu kožu, pripomínajú zbesilé okamžiky Morbid Angel na „Blessed Are The Sick“. Bicie sú z môjho pohľadu príliš uhladené a jemné, kopáky mľaskajú, ale našťastie to vykrýva schopnejší zvuk tvrdšieho rytmičáku, celkove sú ale bicie dosť nevýrazné a nútené. Skoro všetky obsahujú ako už tie nudnejšie momenty tak aj silnejšie, tým je všetko nevyrovnané a skladbám chýba sila, niekedy pri počúvaní som mal pocit akoby to bolo pozošívané horúcou niťou na kolene. Ale aby som len nehanil, chlapi z oboch kapiel sú skúsení hudobníci a určite nie je „The Grand Sabbath“ žiadnym prepadákom, za všetko hovoria skvelé sóla, ktoré ako to býva zvykom, Poliakom všeobecne idú, sú technické, rýchle, temné. Ďalším skvelým elementom nahrávky sú určite vokály, strieda sa ich tu viacero druhov a pôsobia naozaj pekelne, prevláda robustné a drsné Death Metalovo ladené brbotanie, ale je podané s čiernou aurou, zrozumiteľné a dobre odfrázované. Určite dodávajú na atmosfére aj zúfalé kričiace hlasy v pozadí, pripomínajú mučené duše v pekle vo večnom zatratení. Taktiež klávesové plochy majú na svedomí nepríjemné pocity z atmosféry, je ich tu tak akurát aby zbytočne neprekážali a nesústredený poslucháč ich ľahko prehliadne, ale jeho podvedomie ich určite zaregistruje. Basgitara je temne vrčiaca, má špagátové znenie a bez problémov ju môžete počúvať počas celej nahrávky bez toho, aby ste šponovali ušné bubienky. Sila skladieb je tak na strednej úrovni, určite som počul omnoho horšie pokusy o tvorbu, ale rozhodne nepatria ani medzi skvelé, myslím že naživo by ich nové veci nevyzneli až tak dobre. Je to paradox, ale na to, ako sa mi tento album príliš nepáči je to rozhodne to najlepšie, čo som z Poľska počul z minulého roka. Album obsahuje sedem skladieb s priemernou dĺžkou skladieb šesť minút, prevažuje o niečo viac Death Metal, no spirituálne je to skôr čierna nahrávka s negatívnym dopadom. Som zvedavý kam bude tvorba DOOMBRINGER smerovať, stále je to riadny underground, no tá profesionalita a snaha o perfekcionizmus ich zráža smerom dolu.