DRAWN AND QUARTERED „The One Who Lurks“, Krucyator Productions, CD´18, USA

Milovníci podzemného, ťažkého a temného Death Metalu určite poznajú roky rokúce americkú smečku DRAWN AND QUARTERED zo Seattle, Washington. Osobne sa s ich hudbou stretávam pravidelne vždy, keď vydajú nový album a „The One Who Lurks“ je už ich siedmim počinom dlhohrajúceho typu. Vznikli v roku 1993, kedy Incantation mali za sebou debut „Onward To Golgotha“ a Immolation „Dawn of Possession“. Práve tieto dve temné mršiny sú ich najväčším vzorom a vždy zneli ako kombinácia oboch. Dnes tvoria DRAWN AND QUARTERED traja muzikanti, Simon Dorfman na bicích od roku 2016, Kelly Kuciemba na gitare, pôvodný člen od ´93 a Herb Burke vokály a basa, tiež pôvodný člen. Nový album spadol ako z neba a dal znova vedieť, že kapela sa stále drží nažive, totižto niektoré rozhrania medzi jednotlivými nahrávkami sú dosť dlhé, tak napr. posledný album „Feeding Hell´s Furnance“ je z roku 2012. Medzi tým aj pomaly fanúšik zabudne na ich existenciu, keďže medzi tým Immolation a Incantation vydajú niekoľko albumov. Ak by ste si mysleli, že na novom počine sa odvrátili od tohto štýlu, mýlite sa. Povedal by som, že dnes sú DRAWN AND QUARTERED mimoriadne temní, riffy a ich ostrosť šli trochu do úzadia a na povrch sa vyplavila temnota z harmónií šesť strunovky. Niektoré riffy už nie sú tak krkolomné ako na predošlých počinoch, viac si tento krát zobrali z Incantation, no nebojte sa, nie je núdza ani o Immolation školu. Gitary dnes u týchto pardálov vyznievajú ako temný hukot podzemnej rieky, ktorú nikdy neuvidíte ak sa nevydáte do útrob podzemia, no budete ju počuť podvedome ako nočné sovy z priľahlých lesov. Kelly nahral dve vrstvy gitarových liniek a už z prvého počutia je zrejmé, že tento maniak má dopredu premyslené všetko. Kedysi sme robili s touto cháskou interview a dokonale vedeli opísať do najpodrobnejších detailov všetko o riffoch a ich zákutiach. Môžete sa spoľahnúť, že dostanete prvotriedny Death Metal, ktorý narába s melodikou dosť obratne a citlivo zároveň. Nesnažia sa harmónie príliš vytláčať na svetlo, nechávajú ich v tme a bahne, ale takto brilantne ako to dokážu oni, to vedia vážne len obe NY legendárne smečky. Album je postavený na stredných, ale aj pomalších riffoch makabrózneho charakteru, z hutných riffov sa často predierajú do temnoty zhubné pračudesné motívy v podobe vyhrávok, niekedy sa opakujúce ako od Immolation v posledných skladbách na všetkých albumoch, inokedy viac rozvetvených do košatých foriem melodiky. Zväčša používajú hlboké molové riffy, ktoré pri zvuku, aký sa im podarilo namiešať, nie je vždy jednoduché sledovať. Do popredia vystupujú stredo basy, čiže z gitár mám pocit akéhosi vzdialeného hukotu, no riffy zostávajú zahalené, nosnú melódiu však vždy dobre počuť. Gitarové sóla sú výbornou pastvou pre skúsené Death Metalové uši, Kelly má v sebe estetiku tónin spracovanú tak, že vždy máte pocit, že počúvate klasiku z 90tych rokov. Páči sa mi, že na novinke sa DAQ nesnažia drviť hudbu ako v mažiari, ale dbajú na kompozíciu každej skladby, snažia sa motívy rozvíjať zaujímavými spôsobmi. Samozrejme narazíme aj na tlakovejšie pasáže, kedy gitara ohromuje ťažkými tremolami, no vždy sa z toho vykľuje spomalovacia epická pasáž. Basa je vďaka hlbokým gitarám dobre počuť, jej bublajúce tóny nie sú len zhlukom bezcharakterného mumlania, ale majú svoju harmonickú logiku a mám z tohto nástroja ťaživý pocit, rovnako ako z gitary, je to strašidelné! Bicie sú odohraté s citom pre najmenší detail, Simon bol správnou voľbou. V pomalých a temných hraniciach sa vie dobre uvoľniť a predvádza technicky precízne komponovanie. Neoblomné sú jeho dvojkopákové hrôzy, ktoré dunia ako buchnáty z útrob rakvy. Vokál Herba je hlboké hrdelné a brušné chvenie, no jeho zrozumiteľnosť je napr. oproti Rossovi nižšia, skôr sa snaží držať polôh ako Craig Pillard, no vyznieva ešte viac pohlcujúco, všetky slabiky prehĺta ako bezbožné monštrum. Z albumu mám až skľučujúce pocity, farby temnoty, ktoré „The One Who Lurks“ ponúka, sú ako prízraky, ktoré sa zakrádajú v noci okolo vašej hlavy, nevidíte ich, ale cítite ich prítomnosť veľmi dobre.