DREAD SOVEREIGN „All Hell´s Martyrs“, Ván Records, Promo CD´14, IRL

Doom Metalový čistý album som nepočúval už ani nepamätám, preto ako osvieženie môže byť práve debut Írov DRED SOVEREIGN „All Hell´s Martyrs“. Tvoria ho traja maniaci z čoho dvaja sú aktívni v Primordial a keďže ani tých nepoznám, aspoň môžem byť nezaujatý a tak sa ku mne dostáva niečo úplne nové. Čo jednoznačne chválim na DS je to, že sa nepustili cestou, ktorú na Doom Metale nemám rád, teda vokály na spôsob kráska a zviera, či príliš presmutnelé a často až romanticky lepkavé hrôzy, ktoré nedokážu preniknúť mojimi sluchovodmi. DS sa skôr opierajú o poctivý tradičný Doom Metal ako ho definovali klasici Candlemass, Saint Vitus a podobne, viac naturálnejšie, ťažšie vychádzajúc z Black Sabbath. Všade prítomná ťažkosť sa valí ako hmly na pokojných podhorských jazerách, pocity beznádeje, skľúčenosti a surovej melanchólie vás budú sprevádzať ako smrť za vašimi pätami počas celého života. Hudba tohto telesa je samozrejme miestami veľmi pomalá, no vedia to aj poriadne roztočiť a tempo vygradovať do svižného Doom Metalového martýria. Prvá skladba, ktorá ma zaujala, bola Cthulhu Opiate Haze, hlboká, atmosférická vypalovačka so silnou melodikou stavia túto potemnelosť medzi najvýraznejšie na „All Hell´s Martyrs“. Ono všeobecne hudba DS je podaná v zaujímavej umeleckej rovine a je cítiť, že chlapi si dali záležať na všetkom, od produkcie, cez skvelú rytmiku až po atmosféru. Zvuk nahrávky je tak prirodzený a surový, neviem posúdiť či sa nahrávalo analógovo keďže pri dnešných možnostiach už aj pri digitálnom nahrávaní možno upraviť všetko tak, aby sa dosiahla potrebná hutnosť a špinavosť. Ďalšou skladbou, ktorá udrie ako hrom z čistého neba, je Pray To The Devil In Man, vlastne takto sa volalo aj prvé EP a nenadarmo tento opus bol jeho menom. Už úvodné vokály sú fantastické a dostanú vás na kolená. Pritom sa jedná o jednu z najkratších skladieb, má len niečo pod šesť minút ale hitovosť (nie prvoplánová) je tu evidentná. Namtheanga spieva so všetkou vážnosťou, jeho hrdlo je kvalitne vycvičené zrejme z Primordial a vie pomocou správnych slov a farby hlasu dosiahnuť maximálne emócie. S vážnosťou môžem povedať, že nie len hudobne je „All Hell´s Martyrs“ silne atmosférickou záležitosťou, ale aj hrdelným prejavom. V jeho hlase je kus irónie, tvrdosti, dravosti. Ani z ďaleka sa nejedná o monotónny vokál, ten sa mení snáď stále podľa nálady skladby, dokáže byť aj skľučujúci či naliehavý. Občas sa Namtheanga ponorí do temného murmuru a to až zamrazí, ale používa ho len minimálne. Medzi jednotlivými trackmi sú akési intermezzá a tie majú za úlohu album ešte viac prehĺbiť a dodať mu ešte viac na komplexnosti, jedná sa o skladby Drink The Wine, The Devil´s Venom a The Great Beast Speaks. Nikoho určite neprekvapia dlhé minutáže skladieb, predovšetkým spomínaná Cthulhu Opiate Haze, alebo We Wield The Spear of Longinus a posledná Live Through Martyrs / Transmissions From The Devil Star s krásnou časomierou 13:19. Mimochodom posledne spomínaná patrí tiež medzi najväčšie klenoty albumu, tie dve pred ňou tiež s ľahkosťou prekonávajú 10 minút. Album sa mi veľmi dobre napočúval, na to že sa jedná o 67 minútovú skazu mi čas pri ňom vždy zbehol pomerne rýchlo, hudba má svoju hĺbku a skladby sú silnými aktmi pochmúrneho Metalu vychádzajúc hlavne z 80tych a 90tych rokov, som si viac než istý, že k tomuto kvalitnému materiálu sa budem vracať a som zvedavý ako budú znieť na ďalšom albume. Všimol som si taktiež krásnych kresieb, ktoré zdobia ako EP tak aj tento album, týmto si vytvárajú taktiež určitý image a ich temný charakter je podriadený hudbe.