Najväčší obdivovatelia druhej viedenskej školy v Metale sú späť s novým albumom! Reč je samozrejme o francúzskych génioch DEATHSPELL OMEGA a ich novom počine „The Synarchy of Molten Bones“. Novinka je prirodzeným pokračovateľom ich starej tvorby, táto kapela nikdy neuhne zo svojej krivolakej cesty a nikdy nenapíšu už skladby s priamou sínusoidou a priamočiarou rytmikou. Už začiatok prvej skladby, myslím to úvodné orchestrálne šialenstvo pochádzajúce priamo zo zdroja, dáva tušiť, že tu sa s tónmi narába bezohľadne a pokrivene, riffy sú zdeformované pod tiažou ľudskej túžby vytvoriť niečo komplikované a novátorské, niečo čo sa prieči bežne zavedeným hudobným dogmám. Je dosť zbytočné opisovať jednotlivé skladby, pretože v každej jednej sa toho deje toľko, že by to bolo na opis jednej recenzie. DEATHSPELL OMEGA sa podarilo vytvoriť už dávno úplne nový systém v Black Metale, či sa to už niekomu páči alebo nie, rozhodne tu cítiť ovplyvnenie majstrami druhej viedenskej školy, ktorí vytvorili akúsi rebéliu a revolúciu v klasickej hudbe. Z tohto dôvodu môže byť problémom pre mnohých ortodoxných Black Metalových fanatikov prvej a druhej vlny pochopiť takúto hudbu, pretože to nie je ortodoxný Black Metal tak ako vznikol v 80tych rokoch. Je prinajmenšom zaujímavé, že DEATHSPELL OMEGA začali svoju dráhu v dobe kedy aj Gorguts nahrali album „Obscura“, ktorý je taktiež veľmi vydareným úkazom na atonálnej Metalovej scéne, aj keď v tej dobe ešte Gorguts zneli trochu inak, postupne sa priblížili ku štýlu DEATHSPELL OMEGA. Táto hudba si vyžaduje hlbšie a náročnejšie posluchy, čo v BM nebývalo príliš zvykom, prvá vlna bola doslova opakom, jednoduchosť, výrazovosť, priamočiarosť, morbídne harmónie, ale niečo predsa len spoločné zostalo a to atmosféra. DEATHSPELL OMEGA sú niečo ako keby pôvodní Black Metaloví hudobníci začali hrať hudbu ovplyvnenú Arnoldom Schoenbergom, v tej dobe niečo nemysliteľné, myslím v 80tych rokoch, fanúšikovia by ich možno vysmiali, možno znenávideli, možno zabili. Doba ale kráča dopredu, hudobníci začali viac poškuľovať po náročnejších metódach, zložitejších systémoch, už Emperor na „In The Nightside Eclipse“ načrtli technickejšie vymoženosti Black Metalu s prepracovanejšími aranžami, aj keď stále to bol dosť ortodoxný Black Metal, ale ich ďalšie smerovanie bolo stále prepracovanejšie, náročnejšie a technickejšie. DEATHSPELL OMEGA vytvorili doslova desivú revolúciu v extrémnej hudbe a dnes tu máme zástupy kapiel, ktoré síce môžu popierať vplyv DEATHSPELL OMEGA, ale nič to nemení na tom, že hrajú veľmi podobne, čo isto nebude náhoda. Mňa osobne hudba tohto typu oslovuje veľmi, vyžívam sa v tých komplikovaných riffoch, ktoré sú často hrané jemnocitne až skoro nemetalovo, pritom je v nich toľko cieleného chaosu a atonality, ale len majstri dokážu v tomto labyrinte skladať naozaj silné skladby na ktoré nezabudnete. Francúzi sú akýmisi principálmi tohto zvráteného žánru, ja osobne si myslím, že Black Metal by nemal byť len o tom hrať netechnicky, priamočiaro, brutálne, myslím, že vyzdvihnúť zlú atmosféru sa dá aj pomocou netradičných kompozícii, technicky prepracovaných riffov a zložitých rytmov. Atmosféra je pritom rovnako diabolská a nehumánna a rovno proti kresťanská, aj Black Metal potrebuje určitý vývoj a nové postupy, ale samozrejme je potreba aj čistú ortodoxnú krv. Album „The Synarchy of Molten Bones“ nemá ani pol hodiny, ale za tú dobu sa tu deje toľko zapeklitých vecí, až by jeden z toho prišiel o rozum. Gitary dokážu dobre manévrovať v chaose tak, aby z toho vznikla zaujímavá „harmónia“, ktorú si zapamätáte, pritom zahrať, zopakovať to po nich je už pre zručnejších a nadanejších inštrumentalistov tiež už celkom tvrdý oriešok. Všímam si zložité väzby medzi gitarovými atonalitami a komplexnými basovými linkami, do toho sa vkladajú šialene odohraté bicie často idúce ako pomätenec, besné klepačky, rôzne druhy temp niekedy zachádzajúce až do jazzových rovníc, jednoducho geniálne poskladané. Geniálne sa dá ale poskladať hudba s rovnakou atmosférou aj na opačnej báze jednoduchosti. DEATHSPELL OMEGA sa rozhodli to trochu prepracovať priam až s virtuóznym akcentom, album sa počúva úplne bez dychu, je to zložito poskladaná mozaika ťažkých tónov, z ktorých ide často strach, nepokoj, des, ale aj melancholická bázeň či absurdnosť. Chlapi použili na novinke aj klávesy a sample, kde do tejto všeobecnej disharmónie zadujú zvrátené chorály, ktoré ešte viac pridajú na celkovej zdanlivej rozháranosti a priťažujú tak nielen sebe, ale aj poslucháčovi. „The Synarchy of Molten Bones“ to sú štyri zaujímavé skladby podávajúce svedectvo o tom, do akých extrémov až môže Black Metal zájsť, jeden z kandidátov na album roka!
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
DEATHSPELL OMEGA „The Synarchy of Molten Bones“, Norma Evangelium Diaboli, CD´16, FRA


4/29:12/ 10                                            Mortuary


https://deathspellomega.bandcamp.com