DYSYLUMN „Occultation“, Egregor Records, CD´18, FRA

Ešte stále sa točím okolo albumov z roku 2018, pritom je už pomaly polovica mája a mal by som chrliť novinky z tohto roku. Stále mám napočúvaných dosť vecí z tohto prekliateho roku a dúfam, že to už čoskoro vyčerpám, ale určite nebudem recenzovať všetko. Tak nový album Francúzov DYSILUMN je z radu tých nahrávok, ktorým sa oplatí venovať pozornosť. Síce kapelu nepoznám vôbec, o ich debute „Conceptarium“ ´15 som nemal ani poňatia pri počúvaní „Occultation“, no ich hudba je celkom zaujímavá a má hlavne silne atmosférický dotyk. Celé to otvára tak trochu tribal intro Overtorture, kde necelé dve minúty budete balansovať na pomedzí temnej meditácie a kmeňového bubnovania, do toho sa v pozadí derú rôzne temné zvuky a chorály. Ku koncu skladby sa začne kľukatiť gitarová harmónia, ktorá sa naplno otvorí až v ďalšej Allégorie Du Temps. Táto primárna gitarová linka je pevným základom pre celú skladbu, pričom postupne sa začne rozvíjať do ďalších kaskádových harmónií a tak vlastne počúvate hudobný príbeh. Hudba tohto telesa by sa dala označiť ako Black Metal s Doomovými a Death Metalovými influenciami, no najviac prevláda čierne remeslo. Sébastien používa veľa tremol, a aj keď sú hrané a hnané rýchlo, často z harmónie vychádza pocit melanchólie, samoty a zabudnutia. Gitara je v popredí celej zvukovej steny, no ani basová gitara nezaostáva, súboje týchto dvoch nástrojov môžete pohodlne počúvať počas celej dĺžky albumu. DYSILUMN sa absolútne dištancujú od modernej francúzskej Black Metalovej scény, preto tu budete márne hľadať bludné kakofonické monštrá, alebo dysrytmické tepanie do blán. DYSILUMN používajú pevné štruktúry skladieb s jasne danými harmóniami a na to nadväzujúce tempá, ktoré vás môžu prekvapiť nie len dynamikou, ale aj variabilitou. Camille dokáže obratne pracovať s pomalou výstavbou temp, ale nie sú mu cudzie ani rýchle sypačky s mnohými kaskádovými prechodmi a breakmi, ktoré môžu často prekvapiť. Druhá Occultation začína s temnou melodikou vychádzajúc z tenkých strún gitár, tieto výškové tremolá a iné techniky hrania sú pre DYSILUMN doslova typické. Je dobre počuť, že duo sa s kompozíciou riadne vyhralo a dali si záležať na všetkých harmóniách, ich prepracovanosti a atmosférickom aspekte. Melódie sú dosť uhrančivé a často sa jednotlivé motívy opakujú v špirálových okruhoch, pričom sa ich tonalita mierne posúva, často si ani nevšimnete kedy. Pod týmito vysokými gitarovými harmóniami zas prúdia hlboké spodné gitary a basa, no v tomto prípade sú tieto sekundárne gitary dosť stlmené a utlačené do pozadia. V skladbe Occultation príde v druhej polovici na rad aj dlhšie inštrumentálne experimentovanie, a do popredia tak vystupujú až snové harmónie. Z tohto hľadiska by sa dalo povedať, že ich hudba je sčasti progresívna, no nebije to príliš do očí. Melodika je typická pre všetky skladby. Ich charakter je podobný, preto nebudete mať problém sa do ich hudby ponoriť. Určite nejde o nahrávku ťažkého charakteru, skladby sú dostatočne melodické a zapamätateľné, hĺbka je smer určujúca v tomto prípade z atmosférického hľadiska. Z perspektívy pocitov prevláda prázdnota, zúfalstvo a nad tým sa vždy vznášajúca temnota. Vokály spadajú skôr pod Death Metalové farby, prevláda hlboké hrdelné mrčanie, ale nie je núdza ani o sčernalejší spôsob výkrikov, ktoré často pôsobia zúfalo. Skladby si držia celkom dlhé časomiery s priemerom 7 minút, ak máte teda chuť na takéto sirénové gitarové čarovanie, duniaci zvuk s analógovým pocitom, môžete po nahrávke bez problémov siahnuť.