Earsturbation fanzine I

Tak najskôr Dripping, kapela pre mňa neznáma, tu sa Bruce napr. vyrozprával a zdôveril, že ich Brutal Death bol natoľko experimentálny, že niektorí ich fanúšikovia nevedeli zniesť ich samplové a Hip Hopové vplyvy. Synthetically Revivied je dosť raritným rozhovorom. Spolu s predošlým rozhovorom sa taktiež jedná o kapelu, ktorá už roky nefunguje, čo spadá zároveň pod rubriku Monsterviews. Disavowed sa celkom slušne rozkecali, Dan sa celkom rozpísal a jeho názory patria asi medzi najortodoxnejšie zo všetkých. Jeho kritika šla dosť na fanúšikov Brutal Assault v týchto dňoch a podobne. Revulsed z Austrálie je ďalšia kapela, ktorá ma zaujala práve tým, že majú tak trochu kresťanské texty, keďže u nich pôsobí člen Mortification. Brutal Death s duchovným posolstvom, uf, tak to som ešte nepočul. Mithras patrí medzi kapely s inteligentnejšími odpoveďami, kde Leon naznačil ako sa veci v kapele majú, že on je vlastne jediným skutočným členom. Putridity v odpovediach zaujali hlavne nadávkami, hemží sa to hlavne o sračkách a hovnách, takže celkom zábavný rozhovor. Demilich je taktiež veľkým prekvapením čísla a zrejme najočakávanejším rozhovorom pre mňa. Heaving Earth je klasika, Tomáš odpovedal zaujímavo a zaujala ma hlavne ich inšpirácia v hudbe, ktorá sa sčasti týka aj druhej Viedenskej školy. Aby v Earsturbation nechýbal Defeated Sanity, to by ani nesmelo byť, reč sa točila hlavne okolo ich kontroverzného diela „Dharmata“ a podobne. Rebaelliun vždy poskytovali zaujímavé rozhovory. Pamätám si na ich zaujímavé zážitky, keď z Brazílie prišli do Európy prvý krát a ako ju vlastne úspešne dobili a Moonyn rozhovor je rovnako zaujímavý. Musím priznať, že najviac ma zaujali odpovede od Andrésa z Internal Suffering. Tento rozhovor sa mi čítal zo všetkých najlepšie a to nie len preto, že sa tu rozoberal Necronomicon a Lovecraft. Embalmer je legenda 90tych rokov, ich staré sračky sú neprekonateľné, no ich nová tvorba je už pre mňa poslabšia. Rozhovor pre mňa trochu nudný, hlavne keď sa priam telenovelovo Paul rozpísal o histórii kapely, kde snáď spomenul všetkých členov, ktorí sa v kapele vystriedali. Tieto suché fakty sa čítajú ako suchý starý chlieb. Inak všeobecne vzaté, celkom masívny rozhovor. Jeden z najzábavnejších rozhovorov je s Andrewom zo Sick Reviews, kde Andrew recenzuje množstvo Brutal Death / Grind vecí, pritom na tento žáner napísal, že je slabošský a nemá budúcnosť. Mnoho jeho výrokov je tak dosť zaujímavých, akoby šiel proti sebe. Mimo to sa tu ešte nachádzajú rozhovory s kapelami ako Cercenatory, Precognitive Holocaust Annotations a Phegenia. To by bolo čo sa týka rozhovorov z kapiel. Rubrík je tu neúrekom, HorrArt tu zastupuje Zig, známy to maliar, tatér a hudobník v jednom, ktorý spáchal aj logo Earsturbation. Pod Evil Labels nájdeme rozhovor s Grékom Kostasom, ktorému patrí Repulsive Echo Records. Stručný, ale výstižný rozhovor o Death Metale a vydaniach rarít. Za Blast Feasts je vyspovedaný Roman z Flesh Party Open Air, o tom ako taký festival vznikol, čo všetko to stojí pri organizácii a ďalšie zaujímavosti okolo. Postmortem je rubrika venovaná recenziám. Ako Moony v úvodníku píše, je ich zatiaľ poskromne, ak som dobre počítal, 16 kusov presne. Sú napísané celkom dobre, len by to chcelo trochu dlhšie texty, možno by to chcelo pribrať človeka, ktorý by s recenziami pomohol. Najväčším sklamaním je LiveSho/its. Dva veľmi stručné reporty z Evil Europe – Possessed, Belphegor, Absu, From Hell, Sariola, tento je extra stručný a moc sa z neho nedozviete. Druhým je Rotterdam Deathfest, ktorý je podobne stručný, no fotiek je tu snáď viac než treba. Project Fear je rubrika venovaná tajomným miestam, v prvom čísle dostala priestor Kutná Hora, kde sa nachádza Kostnica, ktorú dobre pozná každý fanúšik morbídnosti a záhrobnej estetiky. V podstate sa jedná o základné informácie, ktoré si ľahko nájdete aj na nete a taktiež tu máme Brutal Bars. Rozhovor je spravený s majiteľom novo otvoreného pražského Nightmare klubu, ktorý sa líši od bežných barov tým, že sú tu rôzne hororové propriety, masky, zvláštne nasvietenie svetlami a nápojový lístok má zaujímavé mená drinkov. Poslednou rubrikou je Beer Detector, ktorá má slúžiť na spoznávanie menej známych značiek piva. Tento krát to schytal Kastelán, pivo ktoré sa varí pri oravskom hrade, dozviete sa aké špeciály si tu môže dať, no tiež v dosť stručnom prevedení. Obálka je tak trochu netradičná, Moony mi písala, že je maniačka do Metalových lóg a preto sem napráskala všetky kapely, ktoré v zine sú. Mne osobne viac imponujú obrázky, niečo jednotné, takto to vyzerá ako nejaká kompilácia kapiel, alebo ako reklama na nejaký festival. Logo Earsturbation tak trochu zaniká v záplave iných, aj keď je zvýraznené červenou farbou. Moony stavila na plno farebnosť celého fanzinu, lesklejší papier a taktiež farebné podklady pod text. V takomto prípade to trochu vyzerá už ako profi magazín, alebo časopis a nie fanzin. Príde mi to trochu ako pokus o taký malý Death Metalový Rock Hard. Grafika na to, že sa jedná o jej prvé dielo s ktorým jej vypomohol Immortal, nedopadla vôbec zle! Všetko je čisté a jasné, sem tam zanikajú písmená v tmavšej grafike, ale to je len detail. Vo fanzine nechýba množstvo reklám a špecialitou tohto plátku sú plagáty. Je ich tu tak veľa, že v tomto je Earsturbation asi výnimočný. Síce sú menšie, no určite potešia každého fanúšika kapiel, ktoré sú tu prezentované. Ešte by som mal menšiu kritiku voči niektorým slovám, slangom, nespisovným termínom, hlavne časté používanie výrazov „vypadá, „včetne“ a ďalších, na ktoré si už nespomínam, no z Oravy by som čakal čistejšiu slovenčinu. Všeobecne vzaté sa jedná o skvelý pokus vyšťaviť zo seba maximum, otestovať svoje hranice, spraviť si svoj vlastný fanzin podľa svojich predstáv. K fanzinu dostanete aj samolepku čo sa tiež počíta. Moony ponúka toho naozaj dosť za dobrú cenu. Takže máme na Slovensku ďalší papierový fanzin, uvidíme kedy a či vôbec vyjde ďalšie issue, no ak by šla kvalita po všetkých stránkach hore ďalším vydaním, máme sa na čo tešiť.

Mortuary